Knihu s rovnomenným názvom, samozrejme bez toho označenia živočíšneho druhu napísal preslávený autor knižných bestsellerov (o ekonómii) – Robert Kiyosaki. Kniha sa zaoberá o dôvodoch prečo toto súčasné pekelné obdobie predstavuje pre nás takú výzvu. Nič podobné sme nemali možnosť zažiť. Je to pre mnohých z nás obrovská výzva. Vitajte vo veľkej škole dní.

Gorila je iba vrcholkom ľadovca. Na Slovensku sa to ale nezačalo touto kauzou, bolo ich nespočetné množstvo, ktoré sa v spise Gorila ani nenachádzajú. Mnoho ľudí stále pátra po príčinách tohto stavu, stavu v ktorom sa nachádza dnes naša spoločnosť. Pre príčinu súčasnej morálnej biedy, takmer bez cti, bez etiky, bez hodnôt, ktoré v nás snáď ešte celkom nezomreli sa treba vrátiť do roku 1990.

To vtedy sa zmenil spôsob vydávania peňazí, našej meny. Peniaze, ktoré do tohto roku boli kryté zlatom a inými aktívami Štátnej banky československej s veľmi nízkou mierou inflácie sa postupne prechodom na frakčný typ bankovníctva zmenili na hromadu smetí (a vzťahuje sa to aj na menu, ktorú používame dnes – Euro). Za týmto účelom a za čo najhladší prechod na nový model „tlačenia peňazí“ bol na svetlo božie vytiahnutý zamestnanec spomínanej Štátnej banky aj neskorší „prvý“ prezident samostatnej „druhej“ Slovenskej republiky Michal Kováč – komunista ako hrom a zároveň vysoko postavený člen KSČ.

Bez ohľadu na to, či mi veríte alebo nie, sú určité udalosti a okolnosti, ktoré veľmi hlboko a zväčša nepozorovane ovplyvňujú naše životy. Forma vydávania peňazí je jednou z nich a podľa môjho názoru tou najzásadnejšou. Za minulého režimu nás motivovali sporiť, dnes nás motivujú míňať, aj za cenu zadlžovania sa. Ak sa zadlžujeme nedostatočne, tak sa členovia vlády zadlžujú v našom mene za nás.

„Ako to postihuje mňa?

Vo veľkej hre osobných financií zohrávajú svoju úlohu štyri finančné sily, ktoré nútia ľudí tvrdo pracovať, a aj napriek tomu zápasiť s finančnými ťažkosťami. Sú to:

1. Dane
2. Dlh (autor má namysli ten čo vytvára vláda)
3. Inflácia
4. Dôchodok

(…) Mnohí ľudia prestali šetriť, lebo bolo múdrejšie riadiť sa heslom „utrácaj radšej dnes, ako zajtra zaplať viac“. To je inflácia v praxi.“

Ťažkosti, ktoré Kiyosaki uvádza, ale nerozvádza môžu v každom prípade viesť k frustrácii, k psychickým poruchám, k strate hodnôt, ktoré sme si ešte pred časom tak vysoko cenili, k strate schopnosti rozlišovať dobro od zla, k uprednostňovaniu spotreby pred šetrením a to aj na úkor iných ľudí, prípadne prírody. Ponúkajú sa iba dve riešenia – tie predstavujú zo začiatku dilemu, na slobodné rozhodnutie potrebujeme aspoň tri možnosti. V knihe ich naznačuje aj Kiyosaki, žiaľ iba dve, takže ponúka spomínanú dilemu. Začnete hrať hru podľa pravidiel bohatých a budete mať možnosť polepšiť si, finančne, kariérne, spoločensky… – budete plávať s prúdom. Alebo na druhej strane zostanete človekom, a zomriete chudobný ako Mozart. Kiyosaki odporúča tú prvú možnosť. Či už vedome, alebo nevedome sa z nás stávajú postupom času horší a horší ľudia.

„Každá nasledujúca generácia je horšia než tá predchádzajúca. Príde doba, kedy budú ľudia tak zlí, že sa budú klaňať moci. Právo a úcta k dobru potom zmizne. Nakoniec sa nikto nebude rozhorčovať nad zločinmi a cítiť zahanbenie nad nešťastím druhých, a potom ich Zeus zničí. A predsa bude možné aj vtedy ešte niečo proti tomu urobiť, len keby sa prostý ľud zdvihol a zvrhol tyranov, ktorí ho utláčajú.”

Grécky mýtus o dobe železnej.

Dnes protestujeme proti sprisahaniu bohatých. V uliciach to vrie, lietajú banány, vajíčka, dlažobné kocky a tečie naša slovenská krv! Vláda drží basu, pchá hlavu do piesku ako pštros, je vyčúraná ako diera do snehu. Médiá informujú, majú pocit, že objektívne. Zaujímavé, že ako sa zo subjektívneho názoru novinára – tiež človeka stáva objektívny názor mienkotvorného denníka, prípadne vydavateľa.

Nech je to už akokoľvek, dobrí ľudia ešte celkom nevymreli a odkazujú Vám, že tak ako nesiete zodpovednosť za to čo sa tu za tie roky udialo, za to, čo sa tu dnes deje, tak ju ponesiete aj za to, čo sa tu stane „zajtra“.

Lebo My sme sa rozhodli ísť proti prúdu!