Pár slov Hviezde mojej venovať chcel by som

Po tom, čo túto pieseň prvýkrát dnes počul som

Je to už dávno, bezmála 30 liet

Čo môj prvý anjel, Hviezda moja musela odletieť

Pán náš k sebe si ju povolal

Po tom, čo vodič autobusu si moju Hviezdu na prechode pod kolesá vzal

Do detských jaslí namierené mali s mojim bratom mladším

Hviezda s bicyklom a s pokladom najdrahším

Po náraze Hviezda padá

Na hlavu nešťastne dopadá

Brata môjho zo sedačky vrhá

Hlavou v kope snehu pristáva

V ten deň teda veľké šťastie mal

Vlastne aj ja, Pán náš mi tu aspoň brata zanechal

Vodič z toho bez trestu vychádza

A môj otec aj dnes sa cez to ťažko prenáša

Z rozprávania otca, starkej to takto som počúval

Už viem prečo otec môj potom svoj žiaľ v alkohole utápal

On mi dávno už vedieť dal

Že v čase mojich troch liet som Hviezdu svoju naspäť chcel

Na cintoríne v tej chvíli sme boli

Spod snehu a tej hliny vyslobodiť ju nedalo mi

Vrátiť ju tam kam právom patrí

Na oblohu nočnú, tam nech žiari

O pár hodín meno jej v kalendári sa zobrazí

A mňa ešte aj dnes zamrazí

Do dnešného dňa som nechápal

Prečo pred stánkom Božím mi moju prvú Hviezdu vzal

Nepamätám si to, tri letá som mal

Ale viem isto, že som ju miloval

Ako len syn môže svoju matku milovať

A v tejto chvíli slzy z tvárí utierať