Univerzita pre moderné Slovensko (jej logo mi pripomína hákový kríž, ale to dnes naozaj nechcem riešiť). Skôr som sa pred niekoľkými hodinami venoval tomu, čo ich Ivan na tej univerzite vôbec učí. Keďže nie som na univerzite zaregistrovaný, tak nemôžem zanechať komentár ku konkrétnym prednáškam priamo na stránke univerzity. Skúsil som to teda cez Facebook. Vám prinášam svoj komentár k prednáške číslo 6 s názvom:

RAKÚSKA ŠKOLA HOSPODÁRSKEHO CYKLU

dobrý deň. nevidel som všetky vaše prednášky, vlastne ak sa mám priznať, tak iba dve, alebo tri a to s touto 6.-tou z druhého trimestra vrátane a popravde musím vyjadriť svoj nesúhlas. po časť kde spomínate, že stav pri nízkom dopyte po peniazoch – úrok klesá, ak ľudia začnú viacej míňať a menej sporiť, dopyt po peniazoch stúpne – úrok rastie – ešte súhlasím.

lenže toto nezaručuje to čo ďalej tvrdíte, že investície sú prepojené na úspory. toto proste nezaručuje úrok, ale výhradne iba tzv. 100% peniaze, čiže 100% „krytie“ peňazí, teda žiadne čiastkové rezervy. však pouvažujte pán Mikloš nad tým, že ak je dopyt po peniazoch malý čo má za následok malý pripadne klesajúci úrok predsa nemotivuje k sporeniu, ale práve naopak k spotrebe a to tak na strane investorov ako aj na strane spotrebiteľov.

skúsim ale priblížiť to s tými 100% peniazmi. budem písať o pánoch sporivých a o tom ako sa páni sporiví minuli. sú to práve 100% peniaze (100% rezerva v bankách), ktoré zabezpečujú to, že kým jedna skupina sporí, tak druhá si môže usporené peniaze požičať. ak si prvá skupina prestane sporiť, tak druhá si nemôže požičať, lebo v banke nebudú peniaze. ak si nemôžu ľudia požičať, tak automaticky začnú šetriť.

čiastočné rezervy spôsobujú to, čo ste v prednáške spomínal o nafukovaní bublín. na jednej strane sa ľuďom neoplatí šetriť, lebo je nízky úrok. nešetria ani investori a ani spotrebitelia. vďaka čiastočným rezervám majú banky peňazí dosť pre každého. páni sporiví sa minuli.

na záver ešte niečo na zamyslenie. Rakúšania, alebo vy konkrétne píšete resp. hovoríte, že krízy by nemuseli byt v prípade správnej politiky štátu. zaujímavé je to, že žiadny Rakúšan sa nezamyslel nad tým, že to je práve úrok, cena peňazí, ktorá spôsobuje rasty a prepady, konjunktúry a depresie v ekonomike a to aj v prípade, že základnú úrokovú sadzbu by určoval trh. je to o vyššie spomínaných ponuke a dopyte. pri nízkej cene peňazí nastáva konjunktúra, ako sa postupne cena peňazí zvyšuje nastáva prepad ekonomiky. ak to znázorníme v grafe, tak výslednicou stavu hospodárstva trhom určenej ceny peňazí je taktiež sínusoida.

takže ak budeme uvažovať o zachovaní úrokovej miery v ekonomike, tak by sa nemala meniť a to presne tak ako by sa nemal meniť ani objem peňažnej zásoby. uvediem jeden citát:

„Tak dlho, kým sa bude nepretržite meniť množstvo peňazí v obehu, nemôžeme sa zbaviť hospodárskych výkyvov. Obzvlášť platí, že každá menová politika, ktorá si kladie za cieľ stabilizovať hodnotu peňazí, a preto sa pri každom náraste výroby uchyľuje k nárastu ich ponuky, musí spôsobovať presne tie výkyvy hospodárstva, ktorým chce zabrániť.“

Friedrich August von Hayek

Profits, Interests, and Investment and Other Essays on the Theory of Industrial Fluctuations

PS takže možno si ešte pozriem vašu zatiaľ poslednú prednášku s názvom „ČO ROBIŤ?„, ale môžem vám teraz napísať, že čo by som odporučil ja.

1. zrušil by som systém frakčných rezerv a zaviedol 100% Money (knihu s rovnakým názvom napísal irving fisher – 1935)

2. zaviedol by som stabilnú úroveň peňažnej zásoby. s tým je spojený príliv a odliv peňazí z a do zahraničia. Vláda by pri prílišnom odlive peňazí formou dividend a zisku do zahraničia mala možnosť dopĺňať peňažnú zásobu a investovať tam, kde nás najviac tlačí päta a zvyšovať životnú úroveň Slovákov. Vy im to dlhujete!

3. stabilnú a nemennú úrokovú sadzbu so spravodlivým prerozdeľovaním. pre ilustráciu 6%!

2% banke

2% sporiteľovi

2% štátu

4. zaviedol by som tzv. „kampeličky“. maličké banky by boli v každej dedine, osade, mestečku, meste…

5. odpoveď by potešila 🙂