Vždy keď počujem slovo reforma tak ma napadne jeden výrok od slávneho ruského spisovateľa Alexandra Solženicyna:

„Pojem „reforma“, sa jednoducho vzťahuje na to, čo je latentne procesom odcudzenia národného dedičstva.“

Už z titulku vyplýva, že o ktorých reformátoroch dnes bude reč. Áno sú to oni, pre ktorých je krádež, sofistikovaná krádež pracovnou metódou. Kradli otvorene za bieleho dňa, prisatí na štátnom rozpočte Slovenskej republiky, ktorý je defacto prisatý na našich peňaženkách a to aj počas Ficovej vlády, teda nielen počas svojich 8 rokov (1998-2006). Sú tu opäť, rakovina slovenského národa a o ich doterajšom zbojstve dnes bude reč, len sa na to zbojstvo pozrieme z iného uhlu pohľadu (cez príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, cez DPH, cez spotrebné dane a privatizáciu) a lží, ktoré sú s nimi spojené. Začnime príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu. V deň parlamentných volieb vyšiel v médiách rozhovor s Ivanom „reformátorom“ Miklošom, kde tvrdil nasledovné:

„Verejné výdavky tejto vlády za štyri roky vzrástli o vyše 25 miliárd eur. Inými slovami, Ficova vláda mala v bývalej mene k dispozícii o 755 miliárd korún viac ako naša vláda, čo mali byť prostriedky určené nielen na budovanie toho sociálneho štátu, ale aj diaľnic a zlepšenie financovania v školstve alebo zdravotníctve. Prostriedkov teda mali habadej, len problém je, že sa rozkradli a prehajdákali.“

12.6.2010

Dovolil som si spraviť malý súhrn príjmových a výdavkových stránok štátnych rozpočtov od začiatku tretej Mečiarovej vlády až do konca tej Ficovej. Viďte priložené obrázky.

Pre pokračovanie článku kliknite tu