Dnes sa na blogu denníka SME objavil článok od Dávida Králika pod názvom (niektorí) Slováci, prečo nemáte radi Židov? Nebudem tu teraz riešiť, že prečo ich nemáte radi (pri tejto vete sa nezabudnite zaseknúť – „Čo to trepe, však Ja proti nim nič nemám, však to je On, čo tu o nich vypisuje bludy…“), žiaľ mnohí z Vás to nemôžu poprieť. Ale overte si to sami: Čo majú spoločné Počiatek, Kaliňák, Beňová, Kubiš, Schmognerová, Harabín, Weiss, Zala…? Nebudeme dnes škatuľkovať, lebo v jednej z diskusii som uviedol, že každý človek sa zaraďuje a začleňuje sám. Či si to niekto druhý všimne nemá v konečnom dôsledku na rozhodnutie konkrétnej osoby žiadny vplyv.

To čo tu chcem dnes, týmto článkom opísať je skutočnosť, že ako sa k sebe v diskusiách správame, kam diskusie vedú a prečo je tomu tak.

Je to už viac než rok, čo som na starom blogu písal (pardon, citoval) o vzťahu Židov k Slovanom. Vtedy som vyňal iba časť z českého prekladu Katechismu hebrejca v ZSSR s podtitulom Pravidlá správania. Dnes asi nastal čas pre malé pokračovanie.

Nasledovný krátky citát nebude o správaní Židov k nám Slovanom, ale o tom, že ako sa Vy či už vedome, alebo nevedome správate k tým, čo nesúhlasia so súčasným stavom vecí v našej krajine, vo svete, so stavom medziľudských vzťahov, ktoré majú ale na druhej strane plnú podporu mainstreamových médií, vraj celebrít a politikov.

„Zvláštní pozornost věnujte těm, kteří nesklání hlavu před naší výtečností, nechtějí na nás pracovat a staví se proti naší politice. Z takových dříve nebo později se formují antisemité. Nedovolte, aby z malého judeofoba vyrostl velký inkvizitor. I když mají možná pravdu v podrobnostech, jsou vinni, protože nám překáží. Šiřte o nich kompromitující řeči, aby ti, kteří mají o nich dobré mínění, se jich začli bát.

Zbavte je vlivných funkcí, styků, kontaktů, možnosti účinně pracovat, uveďte v pochyby účel jejich činnosti, izolujte je, provokujte ke konfliktům, pošlete proti nim dav. Pokud budou protestovat, obviňte je ve všech smrtelných hříších, vlečte je ke stranické komisi, do milice, a možno-li, k soudu. Hlavní je obvinit, nechť se brání. Ten, kdo se ospravedlňuje, je už napůl vinen.

Antisemitismus je naše nejmocnější zbraň, hlavní stimul naší jednoty. Morálce stád gójů je ten termín protivný. Proto každého gójského protivníka, který se hodlá vás v něčem obvinit, ocejchujte cedulkou antisemita. Uvidíte pak, s jakou radostí ostatní gójové se chopí vaší verze.“

Máte strach!? Definujte ho! Máte strach, že aj Vás ocajchujú ako kravu titulom nacista, antisemita, alebo ako čiernu dušu zapredanú tajným službám? Alebo máte strach, že Javůrek môže mať predsa len „pravdu v podrobnostech“ a všetko čo Ste sa do dnešného dňa naučili, môžete zahodiť a začať sa učiť znova chodiť?

Áno rýpem do mnohých tém, dokonca do takých, ktoré sa mi na škole hnusili a na vyučovacie hodiny som chodil s odporom. Jedným z tých predmetov bola aj ekonómia. Niekde v kútiku duše som ale cítil už vtedy, mnoho rokov späť, že to čo sa mi snažia natlačiť do palice sú nezmysli. Podotýkam, že to už nebolo za komunizmu.

„Vaše řeč musí být omračující, energická, agresivní, sebevědomá. Více šumu a slovního pozlátka, více nepochopitelného a vědecky mlhavého. Tvořte teorie, hypothézy, směry, školy, metódy reálné i nereálné. Čím extravagantnější, tím líp! Nevadí, že ty teorie nikdo nepotřebuje, že zítra přijdou v zapomenutí. Nechť gójové si lámou hlavu a nachází v nich, co v nich není, zítra dáme novou stravu jejich primitivním mozkům. Nezáleží na tom, co říkáte, záleží na tom, jak to říkáte. Sebejistota v projevu bude chápána jako přesvědčení, ambice jako vznešenost, způsob jak poučujete a opravujete góje jako výtečnost.“

Zaujímavé,  Alexander Dubček povedal, že nie je dôležité ako hovorím, ale čo hovorím.

Z inej knihy, konkrétne z Analýzy 17. listopadu 1989 od Miroslava Dolejšího, nasledovný citát:

„Faktická svetová moc je neviditeľná a prejavuje sa riadením obehu peňazí a finančnými operáciami, ktoré potom dávajú výraz politike. Svetovým rozmerom tejto pôsobnosti sú určené hranice a možnosti každého odporu proti smeru, ktorým je riadený osud ľudstva a jednotlivých štátov.

Komunizmus i kapitalizmus vytvorili konzumnú spoločnosť, ktorá je riadená výlučne reguláciou obeživa. Na tejto báze bude prebiehať každý proces, ktorý na seba môže vziať akúkoľvek sprostredkovaciu podobu. Dôsledkom je odľudštenie.

Vplyv peňazí, ako prostriedku odľudštenia ľudí, zmenil vzťahy ľudí medzi sebou a vzťahy jednotlivca k spoločnosti. Dovŕšenou formou abstrakcie spoločnosti a atomizácie dnešných jednotlivcov je peňažná forma výmennej hodnoty, peniaze, ako v kapitálovej tak i v úrokovej podobe.

Peniaze sa stali najpevnejším putom medzi ľuďmi a podstatou ich najreálnejšej pospolitosti a nestrpia žiadnu inú, ktorá by stála nad nimi. Peniaze, to je žiarivý Boh Izraela, ktorý nestrpí vedľa seba žiadneho iného boha. Peniaze degradujú všetkých iných bohov a menia ich na tovar. Peniaze sa stali hodnotou všetkých veci, hodnotou, ktorá sa ustanovila sama pre seba. Stali sa univerzálnym prostriedkom všetkej moci, ktorá je v dnešných časoch uplatňovaná. Ich ovládanie je spoľahlivo anonymné a prostredníctvom tejto anonymity je spoľahlivo anonymná i moc nimi vykonávaná. Peniaze zbavili celý ľudský svet a prírodu ich prirodzenej hodnoty. Stali sa odcudzenou podstatou ľudského bytia a táto cudzia podstata človeka ovláda a človek sa jej korí. Zatiaľ čo politika je zdanlivo nadriadená peňažnej moci, v skutočnosti sa stala jej nevoľníčkou. Moc peňazí je despotická, je to osudový extrakt, ktorý sa stal všeobecným katanom, vypovedúvajúcim vojnu celému ľudskému pokoleniu. A predsa je to v podstate zvonkajšená mohúcnosť ľudstva, jeho odcudzená a napospas sa vydávajúca rodová podstata.

V peniazoch nadobúda všetok tovar svoje odcudzenie, avšak zároveň jediné adekvátne bytie. Tovar, univerzálny cieľ súčasnej politickej konzumnej spoločnosti, sa totiž stáva tovarom len všestranným scudzovaním – výmenou. Túto schopnosť, či potrebu všestranného scudzovania neustále zdokonaľuje a rozvíja, lebo je to jeho základný existenčný prejav. Peniaze sú vrcholným uspokojením tejto potreby. Pretože predstavujú odcudzenú podobu všetkého tovaru, čiže produkt ich všeobecného scudzovania, sú absolútne scudziteľným tovarom. Proces oddeľovania výmennej hodnoty od hodnoty úžitkovej je súčasne vecným výrazom oddeľovania spoločnosti od jednotlivých indivíduí, ktorého výsledkom je prázdna abstrakcia spoločnosti na jednej strane a masa izolovaných, navzájom nerozlíšiteľných indivíduí na strane druhej. Táto reálna abstrakcia je reálnym dôsledkom ovládaného finančného obehu, je to abstrakcia od všetkého ľudského, najhlbší výraz neľudskej podstaty tejto politickej činnosti.

(…)

Všetky ľudské vzťahy sa pretvárajú v kvantitatívny atribút mŕtvych vecí.“

Ste ešte ľuďmi, alebo už len „kvantitatívny atribút mŕtvych vecí“?

Je to na Vás, vždy bolo, je a bude!