Na jazyku mnoho slov, na tvári sa objavuje úsmev, ale po lícach takmer slzy stekajú. Je to smiech utopený v mori sĺz. Veľký budovateľ Ivan Mikloš sľubuje už po niekoľkýkrát od roku 1989 svetlejšie zajtrajšky. To sa stihol ešte naučiť za bývalého režimu. Budovateľ to je zdatný. Poctivo sa postaral o to, aby sme kráčali írskou cestou. Niekde v priebehu rokov sa, ale zistilo, že aj Íri budujú cestu do Atén. Nič na tom nemení ani fakt, že Íri svoje štatistiky nefalšovali, lebo výsledok je de facto rovnaký. Básničky o tom, že Írsko je na tom lepšie, že má vyšší potenciál sú smiešne. Od Írov si svoju budúcnosť výraznejšie prežrali už iba Luxemburčania, štatisticky to najvýkonnejšia krajina (najvyšší HDP na jedného obyvateľa) Európy. Ivanko dokonca pred pár dňami aj poznamenal, že nepôjdeme vďaka schválenému rozpočtu na rok 2011 ani po maďarskej ceste. Nevadí, že Maďari to majú namierené práve tam ako celá Európa, my s Miklošom a s takmer 4 miliardovým deficitom, s nezreformovaným 2. pilierom, s obrovskými daňami na potraviny atď. určite nepôjdeme tým istým smerom . Proste stále viac a viac sa vo mne umocňuje pocit, že Ivan bol a je lepší z geografie (zemepisu) ako z ekonómie.
Pritom odpovede na dnešné otázky treba hľadať v minulosti. Kľúčom a zároveň vinníkom dnešných našich problémov nie je Fico ako sa mnohí nazdávajú, ale práve Ivan Mikloš a jeho vtedajší poskok Richard Sulík s tým ich neprekonateľným konceptom rovnej dane. Tento koncept bol zavedený z dôvodu kamuflovania daňových úľav a daňových prázdnin pre veľké zahraničné korporácie. Tak totiž znela požiadavka zástupcov amerických korporácií v decembri 1998 pred našim postupným začlenením sa do OECD. Obrovský výpadok na daniach, bolo nutné fiškálne neutralizovať – vyššou DPH a niekoľkokrát zvyšovanými spotrebnými daňami. Natlačili ľuďom kaleráby do hlavy, že rovná daň zvyšuje príliv zahraničných investícií, čo je inak ale blud na n-tú. Zahraničného investora nezaujíma, že či je daň rovná, alebo krivá ale jej výška.
Do konceptu teda parádne zapadla Miklošom presadená 19% DPH, ktorá je ako som už dávnejšie spomínal podľa Murraya N. Rothbarda jedným gigantickým podvodom. Následné zvýšenie DPH na 20% od 1.1. 2011 opäť Miklošom bude mať za následok reťaz udalostí, ktorých sme mohli byť svedkami neraz už aj minulosti. Rast DPH pri potravinách a tovaroch každodennej potreby vyvoláva tlak na obchodné reťazce (samozrejme nielen na ne), tlačí na ich marže, na ich zisk. Údajne ak chcú zostať konkurencieschopné, tak nebudú zdražovať. Lenže nechcú prísť ani o svoj zisk a začnú vyvíjať tlak na svojich dodávateľov. Tí naši slovenskí sú už ale nalepení ako plagát Stalina na stene Miklošovej pracovne :-), s minimálnymi štátnymi dotáciami, so zničenou úrodou atď., niet už kam cúvnuť. Dodávatelia budú prepúšťať svojich zamestnancov, aby znížili náklady, prípadne znížia kvalitu svojich výrobkov, alebo čo sa taktiež skryto deje, znižuje sa gramáž, hmotnosť výrobkov a tovarov a cena nestúpa. Toto je Miklošova daň. Zaplatíme ju všetci.
A čo sľubuje Ivan Mikloš? Rast ekonomiky? Rast životnej úrovne? Rast zamestnanosti?

„…tak, ako nemôže existovať kresťanstvo bez pekla, nemôže existovať trhová ekonomika bez bankrotu.“

Ivan Mikloš

„…tak, ako nemôže existovať kresťanstvo bez pekla, nemôže existovať peklo bez trhovej ekonomiky.“ 🙂