Je to iba pár dní, čo mi jeden z diskutérov pod mojim článkom napísal okrem iného túto vetu:
„A ty tu kvákaš, nenávidíš demokraciu a kapitalizmus, bohužiaľ nič lepšie neexistuje, Churchill, z toho zlého.“
Kapitalizmus dnes nebudem riešiť (možno zajtra), ale na demokraciu si môžeme spolu posvietiť. Hneď na úvod môžem napísať, že Churchill sa mýlil, lebo po celý život žil, alebo slúžil (v) monarchii, teda nemohol vedieť, že existuje aj niečo lepšie ako demokracia a zároveň niečo, čo nie je zlé, niečo o čo sa ľudia pokúsili, ale neudržali to. Benjamin Franklin by mu to vysvetlil, tak ako sa to teraz ja pokúsim vysvetliť Vám.
Pôvod slova demokracia ako vieme pochádza z gréčtiny. Wiki píše, citujem:
„Demokracia ( po grécky δημοκρατíα = vláda ľudu > z gréckeho δημος (demos)=ľud + κρατειν (kratein)= vládnuť)“
To kratein sa náramne podobá na naše kretén, ale pokračujme bez irónie. Na sieti je možné nájsť niekoľko výrokov na adresu demokracie, ale najznámejší je asi fakt ten Churchillov, tak si ho teda odcitujme:
„Demokracia je najhoršia forma vlády – okrem všetkých ostatných, o ktoré sa občas ktosi pokúšal.“
Už Vás nebudem ďalej napínať, tou lepšou formou vlády, tou najlepšou formou vlády je republika. Nehovorí sa o tom, zahmlieva sa o tom a to presne takým štýlom ako to predvádza aj samotná Wikipedia, z ktorej opäť citujem:
„Republika (z latinského res publica – „vec verejná“, v prenesenom význame spoločný majetok, obec, štát) je forma vlády, v ktorom sa zvrchovaná moc volí na určité obdobie.“
Na prvý pohľad ani nerozpoznáte rozdiel medzi demokraciou a republikou, ale ten rozdiel je zásadný. V prvom rade tam chýba v tom prenesenom význame termín – zákon, vláda zákona. V USA tento rozdiel vysvetľujú ľudom na príklade z dôb divokého západu.
Predstavte si lynčujúci dav v demokracii. 35 jazdcov naháňa pištoľníka a chytia ho. Hlasujú 34 proti 1, za to, aby ho obesili. Demokracia vyhrala a o jedného pištoľníka je na svete menej. Ale teraz si predstavme ten istý scenár v republike. 35 jazdcov chytí pištoľníka. A opäť hlasujú 34:1, aby ho obesili. Ale potom dorazí šerif a vraví: „Toho nemôžete zabiť, lebo má právo na spravodlivý súd.“ Takže odvedú pištoľníka späť do mesta, porota je vybraná a oni naslúchajú dôkazom, žalobe ako aj obhajcom. Rozhodnú o tom, či ho obesia. Rozhoduje sa porota väčšinovým hlasovaním? Nie, buď sú jednohlasní, alebo je pištoľník oslobodený. Práva človeka nie sú predmetom väčšinového hlasovania, ale vecou zákona a práva. Toto je základ republiky.
V demokracii, aj napriek tým idealistickým rečiam o tom, ako sa menšina podriaďuje rozhodnutiam väčšiny a väčšina rešpektuje práva menšiny je chybou práve to, že väčšina nie je ničím obmedzovaná, dokonca ani zákonmi, ktoré si upravuje pre svoje vlastné potreby. Ak je nadpolovičná väčšina presvedčená, že niečo chce, tak v demokracii vládne a vezme si to. V republike, v skutočnej republike a nie v tejto banánovej by nebolo možné, aby si kadejakí 35 a menej percentní uzurpovali vládu nad nami. Podľa toho príkladu z divokého západu by sme mali byť všetci slobodní. Vezmime si takých pandrlákov z KDH. Boli proti Ústave Slovenskej republiky, ale koľkí z nich už položili svoju ruku na ňu a sľúbili to, čo sa od nich požaduje nám sľúbiť? Pričom už roky hľadajú pre svoj čin ospravedlnenie.
Pri vzniku USA mohli ich zakladatelia na čistý papier napísať čokoľvek, mohli vytvoriť monarchiu na čele ktorej by stál kráľ George Washington, mohli vytvoriť oligarchiu. Ale nie, oni vytvorili republiku, vládu zákona a zákon nad vládou. V skutočnej pravej republike je moc vlády obmedzená zákonom a je tam kde necháva svojich občanov na pokoji.
Možno by ste boli prekvapení tým, že termín demokracia sa v našej Ústave opakuje celkom 13 krát, ale termín republika tam je 450 krát. O nič menej by asi neboli prekvapení ani Američania, keby si uvedomili, že termín demokracia sa v Deklarácii nezávislosti, v ich Ústave nespomína ani raz, dokonca ani v Ústavách jednotlivých štátov, z ktorých pozostávajú USA. Prečo? Aby ochránili Američanov od vlády sprostej a chamtivej väčšiny!
James Madison, považovaný za otca americkej Ústavy napísal v eseji na obranu americkej Ústavy:
„Demokracie boli vždy plné nepokojov a svárov, nikdy neboli zlučiteľné so zaistením osobnej bezpečnosti a práva na majetok a obecne mali vždy krátky život a končili vždy násilne.“
Alexander Hamilton sa vyjadril obdobne:
„Skutočná sloboda sa nikdy nenachádza v despotizme, alebo v extrémoch demokracie.“
Samuel Adams, signatár Deklarácie nezávislosti, dodáva:
„Demokracie nikdy dlho nevydržali. Skoro sa vyčerpajú a zničia samé seba.“
Demokracia končí vždy tak, že vládne lúza, potom príde anarchia a nakoniec tyrania pod vládou oligarchie.
„Dejiny učia, že demokracia bez hodnôt sa rýchlo premieňa na jasnú alebo kamuflovanú totalitu.“
Ján Pavol II
Myslíte si, že nemáme na výber?
Môžeme mať republiku podľa vzoru Benjamina Franklina, alebo tyraniu elít. Toto vieme a vieme, že inej možnosti pre nás niet.
Benjamin Franklin opúšťal ústavné zhromaždenie USA bol zastavený jednou ženou, ktorá sa ho pýta:
„Pane, čo nám prinášate?“
Okamžite odpovedal:
„Republiku, pani. Pokiaľ si ju budete vedieť uchrániť.“
Hi, na zamyslenie! V článku sa objavil... ...
www.dolezite.sk CHEMTRAILS ...
preco beriete veci osobne p. kri? ...
Najlepsim argumentom proti demokracii ...
Preco definujete W.Churchill ako haj ...
Celá debata | RSS tejto debaty