Založ si blog

Dajte prednosť ekonómii pred politikou a pochopíte lepšie konanie politikov…

… ale aj to svoje.

„Kúpna sila peňazí je určovaná dopytom a ponukou, rovnako ako v prípade cien všetkých predajných statkov a služieb. Vzhľadom k tomu, že rokovania vždy mieria k uspokojivejšiemu stavu vecí v budúcnosti, ten, kto zvažuje získanie alebo vzdanie sa peňazí, sa predovšetkým zaujíma o ich budúcu kúpnu silu a budúcu štruktúru cien. K záveru o kúpnej sile peňazí v budúcnosti nemôže však dospieť inak ako pohľadom na jej vývoj v bezprostrednej minulosti. Práve tento fakt zásadne odlišuje určenia kúpnej sily peňazí od určenia vzájomných výmenných pomerov medzi rôznymi predajnými statky a službami. U posledne menovaných nemôžu aktéri zvažovať nič iného než ich význam pre budúce uspokojenie potrieb. Ak je na predaj ponúknutý nový výrobok, o ktorom nikdy predtým nepočuli, ako sa to stalo napríklad pred niekoľkými desaťročiami s rozhlasovými prijímačmi, jediná vec, ktorá hrá úlohu pre jednotlivca, je, či tento nový prístroj poskytne lepšie uspokojenie potrieb, ako možno očakávať od statkov, ktorých je nutné sa kvôli jeho nákupu vzdať. Znalosť minulých cien je pre kupujúceho len prostriedkom, ako získať spotrebiteľský prebytok. Keby o neho neusiloval, mohol by, ak by to bolo potrebné, dohodnúť svoje nákupy bez znalosti trhových cien v bezprostrednej minulosti, ktoré sa všeobecne nazývajú súčasnými cenami. Mohol by cenu len subjektívne odhadnúť. Ako už bolo uvedené, vymazanie pamäte so všetkými cenami z minulosti by nezabránilo vytvoreniu nových výmenných pomerov medzi rôznymi predajnými vecami. Keby však zmizli vedomosti o kúpnej sile peňazí, celý proces rozvoja nepriamej zmeny by musel začať znova. Bolo by potrebné znovu začať používať niektoré statky, ktoré sú viac zameniteľné než ostatné, ako prostriedky zmeny. Dopyt po týchto statkoch by sa zvýšil a pridal by ku výmennej hodnote vyplývajúcej z priemyselného (nepeňažného) použitia špecifickú zložku vyplývajúcu z ich použitia ako prostriedkov zmeny. Subjektívny odhad hodnoty je u peňazí možný len vtedy, ak je založený na ich ocenení. Prijatie nového druhu peňazí predpokladá, že táto vec už má určitú výmennú hodnotu, ktorá vyplýva z jej minulého použitia priamo na spotrebu alebo vo výrobe. Ani kupujúci, ani predávajúci by nemohli odhadnúť hodnotu peňažnej jednotky, keby nemali žiadne informácie o jej výmennej hodnote – jej kúpnej sile – v bezprostrednej minulosti.

Vzťah medzi dopytom po peniazoch a ich ponukou, ktorý môžeme nazvať peňažnom vzťahom, určuje výšku kúpnej sily. Dnešný peňažný vzťah, utváraný na základe včerajšej kúpnej sily, určuje dnešnú kúpnu silu. Ten, kto chce zvýšiť množstvo peňazí, ktoré má v držbe, obmedzí svoje nákupy a zvýši svoje predaje, čím vyvolá tendenciu k poklesu cien. Ten, kto chce svoju peňažnú držbu naopak znížiť, začne viac nakupovať – či už z dôvodu spotreby alebo výroby a investícií – a obmedzí svoje predaje; čiže vyvolá tlak na rast cien.

Zmeny v ponuke peňazí musia nevyhnutne upraviť aj rozdelenie predajných statkov, vlastnených rozličnými jednotlivcami a firmami. Množstvo peňazí, ktoré je k dispozícii v celom trhovom systéme, sa nemôže zvýšiť alebo znížiť, ak by najprv nezvýšilo alebo neznížilo množstvo peňazí držanými niektorým jeho členom. Ak chceme, môžeme predpokladať, že každý člen dostane podiel dodatočných peňazí práve v okamihu, keď do systému priplynú, či sa rovnakým spôsobom podieľajú na znížení množstva peňazí. Či už to predpokladáme, alebo nie, konečný výsledok nášho názorného výkladu bude rovnaký. Bude ním to, že zmeny v ponuke peňazí vyvolané zmenami ponuky peňazí dostupných v ekonomickom systéme nikdy neovplyvnia ceny rôznych statkov a služieb v tom istom rozsahu a v rovnaký okamih.

Predpokladajme, že vláda vydá dodatočné množstvo papierových peňazí. Touto emisiou plánuje zaplatiť nákup tovarov a služieb alebo splatiť svoje dlhy alebo zaplatiť úrok z týchto dlhov. Či už je jej plán akýkoľvek, vstúpi na trh s dodatočným dopytom po statkoch a službách; môže si teraz kúpiť viac ako predtým. Ceny statkov, ktoré kupuje, stúpajú. Ak by vláda svojimi nákupmi utratila peniaze vybrané na daniach, daňoví poplatníci by museli obmedziť svoje nákupy. Kým ceny statkov nakúpených vládou by sa zvýšili, ceny týchto ostatných statkov by klesli. K tomuto poklesu cien statkov nakupovaných daňovými poplatníkmi však nedôjde, ak sa zvýši množstvo peňazí, ktoré má vláda k dispozícii, bez toho by sa znížilo množstvo peňazí v rukách verejnosti. Ceny niektorých statkov – menovite tých, ktoré vláda kupuje – sa zvýši okamžite, zatiaľ čo ceny ostatných sa pre túto chvíľu nezvýšia. Ale proces pokračuje. Tí, ktorí predávajú statky dopytované vládou, si teraz môžu kúpiť viac ako predtým. Ceny vecí, ktoré títo ľudia kupujú vo väčšom množstve, stúpnu tiež. Rast sa šíri od jednej skupiny statkov a služieb k ostatným, kým nevzrastú všetky ceny a mzdové sadzby. Zvýšenie cien rôznych statkov a služieb preto neprebehne v rovnakom čase.

Keď nakoniec v dôsledku zvýšenia množstva peňazí vzrástli všetky ceny, ich rast nebude mať na rôzne statky a služby rovnaký vplyv, pretože proces rastu cien mal rôzny vplyv na hmotné postavenie rôznych ľudí. Ako proces pokračuje, niektorí ľudia sa tešia z vyšších cien statkov alebo služieb, ktoré predávajú, zatiaľ čo ceny vecí, ktoré kupujú, sa ešte nezvýšili, alebo sa zvýšili v menšej miere. Iní ľudia sú v nešťastnom postavení, pretože predávajú statky a služby, ktorých ceny sa ešte nezvýšili, alebo sa zvýšili v menšej miere ako ceny statkov, ktoré musia kupovať pre každodennú potrebu. Pre prvú skupinu ľudí je šíriaci sa rast cien požehnaním, pre druhú skupinu pohromou. Vedľa toho sú dlžníci zvýhodňovaní na úkor veriteľov. Keď proces rastu cien dospeje ku svojmu koncu, bohatstvo jednotlivých ľudí bolo ovplyvnené v rôznom smere a do rôznej miery. Niektorí na ňom zarobili, iní stratili. Pomery už nie sú také ako predtým. Nový poriadok vecí vyústi vo zmeny v sile dopytu po rôznych predmetoch. Vzájomný pomer peňažných cien predajných statkov a služieb nie je rovnaký ako predtým. Okrem toho, že ceny v peňažnom vyjadrení vzrástli, sa zmenila aj cenová štruktúra. Konečné ceny, ku ktorých nastoleniu trh smeruje po vyčerpaní efektu zvýšenia množstva peňazí, nie sú rovnaké predchádzajúcim konečným cenám vynásobenými rovnakým multiplikátorom.

Hlavnou chybou starej kvantitatívnej teórie rovnako ako rovníc zmeny matematických ekonómov je to, že ignorujú túto základnú otázku. Zmeny v ponuke peňazí musia spôsobiť aj zmeny ostatných veličín. Trhový systém pred a po zvýšení, alebo znížení, množstva peňazí sa nezmení len v tom, že jednotlivcami držaná hotovosť a ceny vzrástli, alebo klesli. Zmeny sa dotknú aj vzájomných výmenných pomerov medzi rôznymi statky a službami. Ak chceme siahnuť po metafore, možno celý proces prirovnať skôr k cenovej revolúcii ako k zavádzajúcemu obrazu stúpajúcej a klesajúcej “cenovej hladiny”.

(…), nesmieme nikdy zabudnúť, že zmeny množstva peňazí neovplyvňujú ceny rovnomerne. To, v akom čase a do akej miery sú ovplyvnené ceny príslušného statku alebo služby, záleží na podmienkach každého konkrétneho prípadu. V prípade peňažnej expanzie (inflácia) nemusí dôjsť len k tomu, že ceny niektorých z nich rastú rýchlejšie ako ceny ostatných. Môže sa tiež stať, že v niektorých prípadoch ceny najprv klesnú, pokiaľ ide o statky dopytované väčšinou tými, ktorí kvôli inflácii strácajú.“

Všetko čo Ste si mali možnosť vyššie prečítať je citát z knihy Ludwiga von Misesa s názvom Ľudské jednanie (kniha je on-line vo formáte pdf), ktorej 1. vydanie vyšlo v roku 1949. O tejto knihe povedal Murray N. Rothbard nasledovnú vetu:

„Toto je ekonomická biblia scivilizovaného človeka.“

Ja jeho nadšenie síce celkom nezdieľam, ale aspoň nie je ďaleko od pravdy. A to čo som vyššie odcitoval, tak s tým sa dá súhlasiť, no pokúsim sa to trochu doplniť.  Možno Ste to celé pochopili a možno si už nebudete klásť otázky o tom, že prečo staviame diaľnice čoraz drahšie, prečo nie sme schopní sami bez zahraničných investícii postaviť jadrové elektrárne, ale hlavne prečo tak závratne stúpli ceny bytov a prečo sa naopak ceny niektorých statkov zdajú byť vzhľadom k reálnym mzdám (očistených o infláciu) lacnejšie ako boli v „revolučnom“ roku 1989?

Prakticky celú svoju pozornosť sme upriamili na bývanie a tým sme obmedzili spotrebu iných statkov, čím sme spôsobili to, že ich cena nestúpla takým razantným spôsobom ako ceny, ktoré sme ochotní zaplatiť za byt, či dom.

4 – izbový byt v Bratislave stál v roku 1989 38 000 Kčs. Na 1 meter štvorcový bytovej plochy by sme v spomínanom roku pracovali sotva 4 dni. Dnes dáte v Bratislave v priemere za 1 m² bytovej plochy takmer 52 000 Sk. Teda na ten 1 m² pracujeme viac ako 2 mesiace!

byty_bratislavaZdroj: www.pravda.sk

Samozrejme v cene bytov nie sú zahrnuté úroky, ktoré musíme bankám zaplatiť počas 20 – 30 rokov, kedy úver splácame. Každý jeden úver a to bez ohľadu na to, či ho má na svedomí vláda, podnikateľ, alebo my občania má za následok navýšenie peňažnej zásoby. Toto nemá na svedomí teda iba vláda, nie je to výhradne vláda, ktorá navyšuje peňažnú zásobu. Za nafukovanie peňažnej zásoby je priamo zodpovedný bankový sektor cez systém frakčných rezerv. To znamená, že ak by mali banky povinnosť držania 100% rezerv naproti súčasným 2% respektíve 0% (platné pre eurozónu), tak by v konečnom dôsledku nebolo možné, aby sa objem peňažnej zásoby zvyšoval tak závratným tempom – čo by nás zároveň ochránilo od tak závratne vysokej ceny bytov.

penazna_zasoba_2007Zdroj: www.nbs.sk

A sekera vytvorená vládou v roku 2007? 781 miliónov eur, čo je 23,5 miliardy Sk.

Keď si uvedomíme, že Dzurindovci sem lákali zahraničných investorov na nízke (najnižšie v regióne) mzdy, tak čelíme sprisahaniu bankárov, developerov a politikov! Dokedy?

Politici napomáhajú nelegálnej imigrácii, porušujú zvláštnu smernicu EU!

19.06.2015

32002L0090 Úradný vestník L 328 , 05/12/2002 S. 0017 - 0018 Smernica Rady z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydlisku (2002/90/ES) RADA EURÓPSKEJ viac »

2. pilier a problém demografie

23.05.2015

Hovorím Vám, slovenskí analytici, politici a niektoré médiá mi nahnali strach po tom ako prišla Sociálna poisťovňa s novým letákom o 2. pilieri. Začínam sa báť môjho dôchodkového veku viac »

Nikdy som si nemyslel, že napíšem tento článok

15.06.2013

Viete či neviete, veríte, alebo nie, ale poznáme sa už niekoľko piatkov, tak ste si zrejme všimli, že ja byrokratov a hlavne časť z nich titulujúcich sa honorom politici príliš nemusím. Toto viac »

Nemecko, vlajka, Berlín, zástava, Bundestag, nemecký parlament, Merkelová

Polícia prehľadala kancelárie Kresťanskodemokratickej únie Nemecka

22.11.2017 20:04

Muži zákona tak konali v súvislosti s vyšetrovaním politika Petra Blesera, ktorý je podozrivý z nelegálneho financovania strany.

atomova elektraren

Obnoviteľné zdroje zlacneli, majú budúcnosť

22.11.2017 20:00

Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov elektriny lacnie, čo je šancou pre Európu, aby znížila spotrebu fosílnych palív.

Russia Syria Summit

Rusko, Irán a Turecko rokovali v Soči o riešení sýrskeho konfliktu

22.11.2017 19:06

Prezidenti Ruska, Iránu a Turecka sa na schôdzke v Soči zhodli, že sa budú snažiť zorganizovať kongres za účasti rôznych skupín sýrskej opozície. Konať sa bude zrejme v Soči.

poplatok, dane, odvody, peniaze, banka

Odvody z platov vzrastú

22.11.2017 19:00

Firmy budú platiť vyššie odvody z ceny práce zamestnanca.

krija

For all we ought to have thought... Za všetko na čo myslieť sme mali... and have not thought, a nemysleli, all we ought to have said... všetko, čo sme mali povedať... and have not said, a nepovedali, all we ought to have done... všetko, čo sme mali urobiť... and have not done... a neurobili...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 215
Celková čítanosť: 650926x
Priemerná čítanosť článkov: 3028x

Autor blogu

Odkazy