Založ si blog

Tak, koľkých z vás zaujíma pravda o kapitalizme?

„Nemôžem si nespomenúť na poznámku De Casseresa. Bolo to nad vínom v Mouquin. Povedal: Najhlbším inštinktom človeka je vojna proti pravde; proti skutočnosti. Faktom sa vyhýba od najútlejšieho veku. Jeho život pokračuje neustálym vyhýbaním. Zázrak, chiméra a zajtrajšok ho drží pri živote. Živí sa bludom a mýtom. Je to lož, čo ho oslobodzuje. Hľadá večný únik v nádeji, viere, bájke, umení, Bohu, socializme, nesmrteľnosti, alkohole, láske. Od Medúzy – pravdy sa odvoláva k Maye – lži.“

Jack London, The Mutiny of the Elsinore

Začnime krátkym pohľadom do histórie kapitalizmu. Mnohí si dnes myslia, že svoju históriu začal písať v Anglicku. Nie je to celkom pravda. Kapitalizmus môže mať vo svojom rodnom liste rok narodenia 1609. V tomto roku bola založená v Holandsku prakticky prvá centrálna banka na svete s názvom Bank of Amsterdam. V tomto čase bolo Holandsko svetovou veľmocou číslo 1. Toto obdobie sa nazývalo holandský zlatý vek. A vtedy sa zrodili korporátne financie. Dokonca sa k tomu viaže aj jeden príbeh. Slovo kapitál od ktorého je odvodený termín kapitalizmus má pôvod v latinskom slove capita, čo v preklade do slovenčiny znamená hlava, osoba… Slovo kapitál začali používať bankári pri súkromných posedeniach a to z dôvodu, aby pred svojim služobníctvom otvorene nehovorili o peniazoch, o veľkom množstve peňazí. Priznajte sa, aj vy zbystríte pozornosť, keď počujete to slovo – peniaze.

Kapitál má ale jednu veľmi zlú vlastnosť. Nepozná pojem zvaný lojalita a zároveň je mobilný. Prelieva sa z jednej krajiny do druhej, z jedného svetadielu na druhý. Holandský kapitál sa prelial v 17. storočí do Anglicka, kde vyvolal technologickú revolúciu. Holandský zlatý vek sa skončil a Holandsko sa už nikdy k svojej predchádzajúcej hegemónii vo svete ani len nepriblížilo. Tá anglická ale tiež netrvala príliš „dlho“. Kapitál z ostrovov sa prelieval v 18. a až do začiatku 20. storočia do USA. Aj ten začiatok 20. Storočia je ohraničený jedným významným rokom a vzniku zatiaľ poslednej centrálnej banky USA s názvom FED v roku 1913. Anglicko už tiež nie je tým čo bývalo a už nikdy nebude. Určite viete už aj sami, že do ktorej krajiny sa následne presťahoval kapitál, smeruje tam dodnes, už niečo okolo 30 rokov. Áno je to Čína. Neviem vám v tejto chvíli povedať, že kam sa vyberie o nejakých 30 rokov, ale pre elitu by som jeden návrh mal. Afrika! Západná Európa s tým jej teraz to už môžem napísať – chorým kapitalizmom musí tomuto kontinentu splatiť svoje dlhy. Len pre ilustráciu. Viete, ktoré dve krajiny na africkom kontinente neboli nikdy kolonizované žiadnou krajinou zo západnej Európy? (Odpoveď na túto kvízovú otázku nájdete na konci článku.) Možno sa teraz pýtate, to naozaj boli iba dve?

Nevieme kedy sa presne narodil (rok 1723) zakladateľ modernej ekonómie, ale mal príznačné meno, Adam Smith. Adam bol prvý  človek, ktorého Boh všemohúci stvoril. Jeho priezvisko Smith znamená v preklade kováč. Čiže prvý čo ukoval v žiary ohňa niečo na tú dobu nevídané. 9. marca 1776 vyšlo po prvýkrát jeho Bohatstvo národov. Celý svet v tejto knihe varoval pred nelojálnosťou a mobilitou kapitálu. Dokonca to zakomponoval do jeho najznámejšej citácie, ktorou hlavne liberálna pravica rada argumentuje a odvoláva sa na ňu – neviditeľná ruka.

„Preferováním podpory domácího, oproti cizímu průmyslu, má na mysli pouze svoji vlastní bezpečnost; a řízením onoho odvětví způsobem, kdy mají jeho výrobky největší hodnotu, má na mysli pouze svůj vlastní prospěch, a je při tom, stejně jako v jiných případech, veden neviditelnou rukou, která prosadí výsledek, který nebyl součástí jeho záměrů.“

Bohatstvo národov

Neviditeľnú ruku v celej niekoľko stostranovej knihe spomenul iba raz a to práve a iba v súvislosti s „Preferováním podpory domácího, oproti cizímu průmyslu,… veden neviditelnou rukou, která prosadí výsledek, který nebyl součástí jeho záměrů.“ Moderní ekonomickí potentáti, ale celý výraz o neviditeľnej ruke zmanipulovali a to tak, aby presadzoval koncept samoregulujúceho sa trhu.

Kam príde kapitál tam nastáva konjunktúra, odkiaľ odchádza tam nastáva recesia. Tvorba a deštrukcia. To vidíte aj sami. Čína ide hore, hospodársky rast krajiny sa dlhé roky pohybuje nad 10% a ako je na tom vraj najbohatšia krajina sveta?

Ministerstvo poľnohospodárstva USA informovalo, že 39,68 milióna ľudí, teda každý ôsmy Američan, sa vo februári 2010 prihlásilo do programu stravovacích lístkov. V 30.-tych rokoch minulého storočia si ešte niektorí pamätníci spomínajú ako oni, alebo ich rodičia stáli dlhé fronty na chleba. Dnes rady na chlieb nahradili stravovacie lístky. V akej pozícii sa to nachádzame, ak sa musíme spoliehať na vládu aj v otázkach obyčajného chleba, ktorý jeme?

Pozrite teraz, že ja, len ja som,

a nieto Boha okrem mňa;

ja usmrcujem, ja obživujem,

ja raním a ja uzdravím,

a nikto z mojej ruky nevyslobodí.

Piata kniha Mojžišova – Deuteronomium, 32. Kapitola, verš 39

shiva

shiva

V Hinduizme na obrázku zobrazený boh Shiva je súčasne ničiteľom aj tvorcom, zobrazený ako Shiva Nataraja (Lord of the Dance)

Toto všetko sa v modernej ekonómii nazýva – tvorivá deštrukcia. Do nemeckého ekonomického diskurzu ju po prvýkrát dostal Werner Sombart v roku 1913. Spopularizoval ju ekonóm zastupujúci tzv. rakúsku školu, rodák z Moravy Josef Alois Schumpeter. Asi vám nemusím bližšie opisovať čo je najtienistejšou stránkou tvorivej deštrukcie. Je ním rast nezamestnanosti, nutnosť prispôsobovania sa novým podmienkam, často v novom zamestnaní mimo obor po tom, čo konkurenčný boj zničil slabšieho prípadne slabších konkurentov, ktorý vás dovtedy zamestnával(i). Ekonomika sa monopolizuje  a vznikajú veľké korporácie. Nie každá veľká korporácia je ale dostatočne schopná nových inovácii, na odstraňovanie prekonaných systémov a spôsobov výroby a ich nahrádzanie novými a lepšími. Väčšina firiem sa byrokratizuje, čím sa stávajú ťažkopádnymi. Nastupuje korupcia a klientelizmus – hľadanie podpory u zástupcov ľudu, politikov. Adam Smith k tomu vo svojom veľdiele napísal:

„Lidé stejného obchodního zaměření se občas setkají, dokonce i u zábavy a veselí, ale konverzace končí konspirací proti veřejnosti či jiného výmyslu, jak zvýšit ceny. Je opravdu nemožné zabránit takovým setkáním, jakýmkoliv zákonem, který by mohl být proveden nebo by byl konzistentní se svobodou a spravedlností. Ale ačkoliv zákon nemůže zabránit, aby se lidé stejného oboru někdy sešli, nesmí činit nic, co by taková setkání usnadňovalo; a ještě méně, aby byla považována za nezbytná.“

Skúste sa na tomto mieste zamyslieť nad tým, že čo v súvislosti s vyššie napísaným robili na Slovensku hlavne vlády Mikuláša Dzurindu. Predávali majetok zahraničným prevažne štátnym korporáciám z Nemecka, Francúzska a Talianska, aby sa stali ešte väčšími. Zanietení obhajcovia trhovej ekonomiky budú tvrdiť, že kapitalizmus tu nikdy nebol. Áno, k nám sa dostala už iba jeho verzia „po záruke, po dátume spotreby“.  Takýto ekonomický a spoločenský systém má našliapnuté nie k nejakej forme socializmu, ale k fašizmu. K fašizmu ako ho definoval Benito Mussolini:

–          Vláda politikov a korporácií.

Ekonóm Gerald Celente, ktorý bol medzi prvými čo predpovedali súčasnú hospodársku krízu dokonca tvrdí, že v USA je fašizmus už teraz. Ak si prečítate ešte nasledovný citát od Adama Smitha pravdepodobne pochopíte, že liberálna ekonomika v praxi je na hony vzdialená zámerom ich pôvodných teoretikov.

Kdykoliv se legislativa pokusí regulovat rozdíly mezi pány a jejich pracujícími, jsou rozhodčími vždy páni. Když je proto regulace ve prospěch pracujících, je vždy spravedlivá a nestranná; ale někdy je tomu jinak, pokud je ve prospěch pánů.“

Ďalej pokračuje:

„Když se páni spojí do opačného spolku stejného druhu, aby neakceptovali jistou mzdu pod hrozbou jistého trestu (jako odbory), zákon by je měl trestat velmi tvrdě; a pokud se bude jednat nezaujatě, vždy bude s pány zacházeno tímto způsobem.“

V otázke kapitalizmu a socializmu sa nezhodli ani dvaja významní predstavitelia rakúskej školy, vyššie spomínaný Josef Alois Schumpeter a Ludwig von Mises. Mises tvrdil, že socializmus môže koexistovať iba popri kapitalizme. Schumpeter tvrdil nasledovné:

„Kapitalismus je natolik výkonný, že nakonec zničí  sociální systém, který jej chrání.“

Ja nechám na vás, aby ste si vybrali, že kto z dvoch menovaných má pravdu. Aj z článku je možné vytušiť, že jedinou skutočnou sociálnou istotou človeka v kapitalizme je práca. Ak nemáte prácu, tak nemáte nič. Schumpeter ešte napísal:

„Môže kapitalizmus prežiť? Nie, nemyslím, že môže.“

Pod čiarou

Priznám sa, chcel som tento článok dokončiť ešte do parlamentných volieb. Uff, podarilo sa. Preto by som Vás chcel vyzvať, aby ste si dvakrát rozmysleli koho budete voliť. Kapitalizmus už zomrel. Je len na vás, čo si zvolíte. Tak ako Schumpeter predpovedal po páde kapitalizmu – nejakú formu socializmu, ktorý nepríde s revolúciou pracujúcej triedy, ale s nespokojnosťou inteligencie so stavom vecí verejných, spoločenských a ekonomických. Alebo Miklošovu formu korporátneho fašizmu, ktorú mu naordinovali a ktorým pobláznili na 20 rokov slovenských občanov, aby ich okradli!

miklos

*Etiópia a Libéria

Politici napomáhajú nelegálnej imigrácii, porušujú zvláštnu smernicu EU!

19.06.2015

32002L0090 Úradný vestník L 328 , 05/12/2002 S. 0017 - 0018 Smernica Rady z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydlisku (2002/90/ES) RADA EURÓPSKEJ viac »

2. pilier a problém demografie

23.05.2015

Hovorím Vám, slovenskí analytici, politici a niektoré médiá mi nahnali strach po tom ako prišla Sociálna poisťovňa s novým letákom o 2. pilieri. Začínam sa báť môjho dôchodkového veku viac »

Nikdy som si nemyslel, že napíšem tento článok

15.06.2013

Viete či neviete, veríte, alebo nie, ale poznáme sa už niekoľko piatkov, tak ste si zrejme všimli, že ja byrokratov a hlavne časť z nich titulujúcich sa honorom politici príliš nemusím. Toto viac »

Afganistan, taliban

Pri útoku Talibanu na základňu pri Kandahári zahynulo 15 vojakov

26.05.2017 21:31

Pätnásť afganských vojakov bolo zabitých pri novom útoku bojovníkov hnutia Taliban v juhoafganskej provincii Kandahár. Pri následných bojoch prišlo o život 20 príslušníkov Talibanu.

GLOBSEC 2017

Svet zažíva ťažké časy. Čo na to Globsec?

26.05.2017 19:02

Snaha nájsť odpoveď na to, kam tento svet smeruje a čo s ním. Je to úloha pre tradičnú konferenciu Globsec, ktorá sa v piatok začala v Bratislave a potrvá do nedele.

Václav Mika

Manažéri v RTVS majú rozprávkové platy

26.05.2017 18:48

Niektorí vysokí manažéri RTVS brali až osemtisícové platy, teda oveľa vyššie ako napríklad predseda parlamentu či premiér. Vyplýva to z uniknutých dokumentov, ktoré sa v piatok dostali do médií.

Donald Trump, G7

Štáty G7 sa dohodli na spoločnom boji proti terorizmu, rozpory ohľadne klimatickej dohody pretrvávajú

26.05.2017 17:59, aktualizované: 20:59

Ako urobiť sedmičku opäť veľkou? Nájsť v tom zhodu nie je ľahké. Z lídrov, ktorí sa v piatok zišli na summite skupiny G7, sú štyria nováčikovia.

krija

For all we ought to have thought... Za všetko na čo myslieť sme mali... and have not thought, a nemysleli, all we ought to have said... všetko, čo sme mali povedať... and have not said, a nepovedali, all we ought to have done... všetko, čo sme mali urobiť... and have not done... a neurobili...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 215
Celková čítanosť: 614814x
Priemerná čítanosť článkov: 2860x

Autor blogu

Odkazy