Snáď je možné ešte aj v túto neskorú nočnú hodinu napísať, že je predvečer najvýznamnejšieho dňa v histórii slovenského národa (teda aspoň podľa niektorých, podľa veľmi malej hŕstky ľudí, ktorá je o krôčik bližšie k pravde ako sa môže na prvý pohľad zdať). Je teda práve predvečer 71. výročia vzniku 1. Slovenskej republiky a hlavne neskorších udalostí s ním spojených, ktoré nasledovali. Podľa jedného historika to bolo, ale za príliš vysokú cenu. Aby mohlo vzniknúť slobodné Slovensko musel de facto zaniknúť v tom čase jediný vraj demokratický štát v srdci Európy. Na druhej strane sú Tí a Takí, ktorí sú pravde vzdialení takpovediac na sto honov. Ich akcia má príznačný názov – Dosť bolo ticha . Paradoxné je iba to, že neustále opakujú propagandu, ktorú nám tu o 1. Slovenskej republike vtĺkali do hláv počas dlhých 40.-tich rokov ich komunistickí predkovia. To znamená, že ticho rozhodne nebolo. Smutné na tom je iba to, že táto problematika rozdeľuje národ slovenský. A bude rozdeľovať aj o rok, dva, desať a možno aj o sto rokov, pri ďalších výročiach k tejto neodstrániteľnej udalosti z našej histórie. Kým ľudia nepochopia, že to, čo sa stalo pred 71 rokmi a o pár rokov neskôr, tak za to zodpovednosť v žiadnom prípade nenesú. A to nie iba my, naši otcovia, ale ani dedovia, ak ešte žijú. Toto nebola naša hra, toto bola hra ako sa hovorí vysoká hra patriotov. Kým sa nedáme na hľadanie cesty, ktorej správny smer nám môže ukázať iba pravda, tak do tej doby nenájdeme pokoj. Nazrieť pravde priamo do očí Vám pomôže zistenie, že aký bol vlastne pôvod najvýznamnejších osôb, ktoré stáli u zrodu, na samom počiatku odsunu slovenských občanov do koncentračných táborov na územie Poľska. A zároveň sa to netýka iba občanov 1. Slovenskej republiky. Toto sa týka celej Európy. A vezmem to pekne od podlahy! Adolf Eichmann, známe to meno. Pracoval ako hlavný stratég riešenia židovskej otázky. V roku 1937 navštívil Palestínu, ktorá bola v tom čase pod britskou správou. Toto územie „vyhliadol“ Židom z Európy ako ich budúci domov, ich budúcu vlasť. Mal niekoľko významných stretnutí s poprednými arabskými činiteľmi, ale to sa nepáčilo britskej správe a Eichmanna z územia Palestíny vykázali. Už ale pred odchodom do Palestíny bola v Nemecku zriadená centrála pre emigráciu Židov z Nemecka. Jej služby využilo viac ako 300 000 Židov, čo predstavovalo viac ako polovicu židovskej populácie Nemecka. Väčšina z nich boli mladí ľudia, silní a zdraví. Po skúsenostiach, ktoré nadobudli v Nemecku s emigráciou Židov tie realizovali v rovnakom rozsahu aj v anektovanom Rakúsku. V priebehu niekoľkých týždňov emigrovalo z Rakúska 200 000 Židov. Zaujímavé je aj miesto, ktoré Eichmann so svojimi židovskými spolupracovníkmi vybral pre zriadenie emigračného úradu vo Viedni – Rothschild´s Palace! Tento scenár pokračoval aj po zabratí Sudet a následnom vytvorení protektorátu Čiech a Moravy. V Prahe bolo zriadených celkovo 32 oddelení, kde pracovali takmer výhradne Židia a denne odbavili cca 300 Židov, ktorí po vlastnej osi a za vlastné prostriedky opúšťali protektorát. Podobné úsilie vynaložil aj na Slovensku. V prvej etape vysídlenia sa pokúsil dostať do Maďarska 7 500 slovenských Židov. V roku 1939 sa Eichmann zhováral s Anny Stern. Opýtal sa jej: „Ste Sionistka?“ Anny odpovedala „Jawohl“. Eichmann na to: „Dobre, aj Ja som. Chcem, aby každý jeden Žid odišiel do Palestíny.“ Eichmann bol pravdepodobne najparadoxnejšou personou nacistického Nemecka. História si ho pamätá ako jedného z najväčších vrahov židovského národa, pričom sa ale podieľal na záchrane stoviek tisíc Židov z Európy. A na tom sa zhodnú aj židovskí historici. Zomrel v roku 1962 v Izraeli ako „jediný“ komu bol udelený trest smrti. Vedeli Ste, že právnik Adolfa Hitlera bol…? Dr. Hans Frank. Bol to on kto v roku 1933 povedal slávnu vetu: „Židovská otázka môže byť vyriešená iba vytvorením židovského štátu!“ Medzi jeho záľuby patrilo aj vraždenie Poliakov, prezývali ho „poľský mäsiar“. Okrem iného pátral aj po predkoch a samotnom pôvode Adolfa Hitlera. Svoje závery v tejto veci predniesol dokonca krátko pred popravou po Norimberskom procese. – Adolf Hitler – Rudolf Hess – Hermann Goering – Gregor Strasser – Dr Josef Goebbels – Alfred Rosenberg – Heinrich Himmler – von Ribbentrop (blízky priateľ slávneho sionistu Chaima Weizmanna, prvou hlavou štátu Izrael, ktorý zomrel v roku 1952) – von Keudell – Globocnik – Jordan a Wilhelm Hube – Reinhard Heydrich – Erich von dem Bach-Zelewski a von Keudell II – Ritter von Stauss – von Stein – Philipp von Lenhard a Abraham Ezau – Hanfstaengel – Haushofer … Tento zoznam, ale nie je úplný. Všetci menovaní boli členmi tajného spolku s názvom Thule. Že členom tohto spolku bol Adolf Hitler to netají dnes už ani „komunistický“ mainstream. Čo, ale tají, je fakt, že šlo o židovský tajný spolok a všetci menovaní boli Židmi. Zoznam pochádza z knihy Dietricha Brondera (nemeckého vysokoškolského profesora židovského pôvodu) s názvom: Pred Hitlerovým nástupom (1964). Dr. Hans Frank: „Ja viem o Hitlerovom židovskom pôvode.“ Žid poukazuje na pôvod iného Žida a áno právnikom Adolfa Hitlera bol Žid. Je ťažké uveriť tomu čo píšem? Je ťažké uveriť pojmu: Izrael vo vojne so Židmi? Každý desiaty Nemec má židovských predkov. Celý svet bol vlákaný do pasce s názvom Konečné riešenie: Izrael. Svojho času to potvrdil aj samotný Adolf Eichmann (skoro som zabudol, taktiež Žid, aj keď historici tvrdia, že ide o ortodoxného nemeckého protestanta) keď v súvislosti s vysídľovaním do Poľska povedal, že ide o dočasné riešenie, kým nebudú pripravené podmienky pre prevoz Židov do Palestíny. Tomuto, ale bránila hlavne Veľká Británia. Takže Slováci, uvedomte si, že to čo sa stalo bola požiadavka samotných Židov. Jozef Tiso, Alexander Mach, Vojtech Béla Tuka im vyhoveli. S Domom Izraela predsa nie sú žarty ani dnes: „Vlastníme stovky atómových hlavíc a rakiet a môžu sa spustiť na ciele vo všetkých smeroch, snáď dokonca až za Rím. Väčšina európskych metropol sú ciele pre naše vojenské letectvo.“ Martin van Creveld