„Žijeme ve společnosti, která neustále mluví o lidské svobodě, a přitom na každém kroku podřizuje život člověka neúprosnému diktátu potřeb ekonomiky, její konkurenceschopnosti, jejího růstu. Vznikla dokonce nová profese finančních analytiků. Tito vesměs mladí a pracovní dřinou neopotřebovaní lidé se živí tím, že pravidelně večer co večer z obrazovky vytýkají těm, kdo se právě vrátili ze zaměstnání, že zase pracovali příliš málo a s nízkou efektivitou.“

Jan Keller

Tento krátky citát od Jana Kellera je na miesto úvodu a aby sme oddelili zrno od pliev.

Pokračujme ujasnením si základných mýtov, omylov a chýb, ktoré pravidelne činíme pri rôznych diskusiách, ako aj pri našom každodennom jednaní.

1) Vraj existujú socialisti.

„To, co při službách spoluobčanům žene každého k maximálnímu úsilí a potlačuje vrozené sklony ke svévoli a zlým úmyslům, není v rámci trhu nátlak a donucení ze strany četníků, katů a trestních tribunálů; je to vlastní zájem. Člen smluvní společnosti je svobodný, protože slouží druhým pouze ve službě sobě samému. Jediné, co ho omezuje, je nevyhnutelný přirozený jev omezenosti zdrojů.“

Ludwig von Mises, Lidské jednání, strana 260

Rovnako to vidí aj iný ekonóm, Milton Friedman v nasledovnom krátkom videu.

2) Vraj za tento marazmus môžu iba vlády a centrálne banky

Možno ste už videli filmy ako Peniaze ako dlh I a II, Zeitgeisty, The Money Masters, alebo Secret of Oz ai. Možno sa Vám už aj posmievali, že im veríte, že ste naivní, že takto jednoducho to naozaj fungovať nemôže. Argumentovať možno knihou od Murray N. Rothbarda s názvom The Case Against the Fed, prípadne publikáciou priamo z dielne americkej centrálnej banky FED s názvom Modern Money Mechanics.

Peniaze, pardon, to sa peniazmi ani nazvať nedá. Sú to úvery, sú to naše záväzky. Tieto ako také vznikajú v okamihu keď človek podpíše zmluvu o poskytnutí tohto úveru s niektorou zo súkromných bánk, ktorá na jeho požiadanie „peniaze“ vytvorí – zo vzduchu, z ničoho. Je to de facto akoby to bol úver berúci si človek čo vytvoril tie „peniaze“. Pri tejto príležitosti spomeňme čo vyššie uvedené potvrdzuje nad všetku možnú pochybnosť. Právnik Jerome Daly, v roku 1968 vyhral súdny spor v kauze s názvom Credit River medzi ním a  First National Bank of Montgomery v štáte Minnesota. Daly tvrdil, že banka neponúka pri poskytovaní úveru žiadnu protihodnotu, že vytvára „peniaze“ z ničoho a to krátko potom ako podpíšete zmluvu o úvere. Proste a jednoducho; ak by si nik úver nevzal tak tieto vraj peniaze nemajú šancu vzniknúť.

Každý človek hľadí na svoj vlastný záujem, chce bývať, chce si kúpiť nové auto, chce ísť na dovolenku. Ak je takýchto ľudí mnoho v približne rovnakom čase, hovoríme o úverovej expanzii. Správaním sa a zrejme aj neznalosťou problematiky vydávania, vzniku „peňazí“ spôsobujeme problémy aj tým ľuďom, čo sa nezadlžujú. Svojím jednaním aj ich priamo nútime sa zadlžovať proti ich vôli. Ľudia si skôr alebo neskôr uvedomia, že kvôli rastúcim cenám a znehodnocovaniu ich úspor, ich peňazí sa neoplatí šetriť a zadlžia sa aj oni. Medzi nami, takto vznikajú aj špekulanti, tí zo strachu znehodnotenia svojich úspor investujú a nakupujú to, čo vôbec nepotrebujú, viď dnes tak populárne zlato. Ako Tomáš Baťa svojho času vravieval – Peňez dost, důvěry málo – vypočujte si to, fakt to stojí za to. Kompletný audiobook Baťových Úvah a projevů je k dispozícii zadarmo tu.

Apropo, spomínal rezervy?

Takže za tento stav môžeme priamo aj my. Ak nie braním si úverov tak tolerovaním tohto stavu. Zlyhanie vlád, čo sú taktiež ľudia hladiaci na svoj vlastný záujem pozostáva v tom, že síce umožnili ľuďom „vytvárať peniaze“, „dobrovoľne“ brať na seba záväzok, „dobrovoľne“ sa stať otrokom bankového kartelu. Máme možnosť priamo falšovať a znehodnocovať vlastnú menu (aj euro je naša mena), ale nesmieme to podľa zákona činiť tak, že na seba nevezmeme žiadny záväzok, nesmieme to robiť bez toho, aby sme sa nestali otrokmi.

3) Vraj je dostatok „peňazí“ v obehu aj na splácanie úrokov.

„…peniaze sú vďaka technike svojho produkovania o mnoho ľahšie rozmnožiteľné než produkt, ktorý sa musí často pracne vyrábať z materiálov a surovín našej Zeme. Preto sa celkom zákonite objavila tendencia produkovať najprv peniaze a až po nalákaní obyvateľstva na ich získanie, môže finančný kapitál rozšírením imaginárnych potrieb a im zodpovedajúcu produkciu tovarov zaistiť týmto peniazom dodatočnú platnosť.“

H. Ch. Binswanger (Geld und Magie)

Banka Vás na Vaše požiadanie uvrhne do otroctva dlhu povedzme sumou 50 000 vraj peňazí, ale naspäť požaduje 100 000. Ale ani úver = vraj peniaze a ani peniaze Vám na splatenie úroku nedala. Tak pyramídová hra iba môže začať. Systém založený na úroku potrebuje stále dlžníkov, ďalších a ďalších. Vždy sa musí niekto zadlžiť, ak nie vy, tak sused, ak nie spotrebiteľ tak podnikateľ, ak nie podnikateľ tak vláda. Je to ako v tej hre s hudbou a stoličkami. Stoličiek je vždy o jednu menej ako ľudí čo si musia sadnúť po tom ako hudba dohrá. V momente ako dohrá, človek čo zostal stáť z hry vypadáva. V tomto súčasnom systéme je dokonca nemorálne od dlžníkov požadovať úrok, nakoľko banky neposkytli žiadnu protihodnotu za ktorú by ho mohli požadovať pretože takmer vôbec nepožičiavajú peniaze sporiteľov, nakoľko tí si môžu pre svoje peniaze kedykoľvek prísť, prípadne vybrať ich na požiadanie po dohodnutej dobe viazanosti. Zo vzduchu vytvorené nič si nezaslúži odmenu vo forme úroku. Úroku ale venujem špeciálne ďalší blog.

K tomu bodu treba ešte uviesť, že hodnota ktorú takto vytvoreným vraj peniazom musíte dať pochádza z Vašej práce a prácou vytvorenými statkami, tovarmi, službami. Splácanie úroku nás síce núti pracovať efektívnejšie, ale aj viac a dlhšie. Nečudujte sa preto, že vzniká nadprodukcia, že máte plné hyper – supermarkety tovaru na ktorý aj tak nemáte…

4) Malá odbočka – o čo tým banksterom ide?

O nami vytvorené reálne hodnoty. Za týmto účelom sú bankami vyvolávané krízy. Jeden citát za všetky:

„Boli tam dva právne predpisy, ktoré uľahčili našu migráciu smerom k „too big to fail“ … Interstate Banking and Branching Efficiency Act z roku 1994, ktorý dovolil bankám rásť cez štátne hranice, a Gramm-Leach-Bliley Act, ktorý odstránil oddelenie obchodného a investičného bankovníctva. Dnes 20 najväčších inštitúcií kontroluje 70% priemyselných aktív oproti pôvodným 35% v roku 1990.“

Prezident Kansas City Federal Reserve Thomas Hoenig v príhovore dňa 6. augusta 2009 pred Kansas Bankers Association.

5) Vraj banky treba zachraňovať.

Taký názor zastáva aj náš expert expertov Ivan Mikloš.

Ja tvrdím, tak ako Tomáš Baťa – treba ich nechať skrachovať. Každý aj mainstreamový analytik, alebo ekonóm Vám potvrdí, že krach banky pôsobí deflačne. Je to z toho dôvodu, že po krachu niektorej z bánk sa sporitelia, ktorým banky peniaze dlžia k svojim peniazom nedostanú, nemajú za čo nakupovať, do obehu sa tým dostáva menej peňazí a ceny začnú postupne klesať. Dokonca platí aj to, že skrachovaná banka už nemôže vytvárať nové vraj peniaze, lebo už nemôže poskytovať ľuďom úvery a tak sa masa peňazí nezvyšuje, čím sa tie skôr vydané už viac neznehodnocujú.

Krachom banky prakticky zaniknú aj všetky peniaze, ktoré banka evidovala ako svoje pasíva, teda aj vklady svojich bývalých klientov. To čo spravil aj Mikloš pred 11-12 rokmi je v súčasnom peňažnom systéme absolútny nonsens. Zachraňovať banku nejakou formou úveru keď tu je rovnaká možnosť vytvoriť peniaze spôsobom ako to robia banky v súčastnosti. Vytvoriť peniaze nové a nahradiť nimi peniaze, ktoré krachom banky zanikli, to nemôže spôsobiť žiadnu tragédiu v hospodárstve jednotlivých krajín, lebo objem peňažnej zásoby sa nezmení. Klientom skrachovanej banky sa vytvorí účet v banke v ktorej o to požiadajú a sumy, ktoré mali v skrachovanej banke im budú pripísané na vklady v banke novej. Bez hrozby inflácie, rastu cien, bez krachu hospodárstva. Žiaľ na to treba gule. Mali ich Lincoln aj Kennedy, pravda skončili predčasne pod kytkami, ale z tohto otroctva už naozaj stačilo.

„Tak dlho, kým sa bude nepretržite meniť množstvo peňazí v obehu, nemôžeme sa zbaviť hospodárskych výkyvov. Obzvlášť platí, že každá menová politika, ktorá si kladie za cieľ stabilizovať hodnotu peňazí, a preto sa pri každom náraste výroby uchyľuje k nárastu ich ponuky, musí spôsobovať presne tie výkyvy hospodárstva, ktorým chce zabrániť.“

Friedrich August von Hayek

Profits, Interests, and Investment and Other Essays on the Theory of Industrial Fluctuations

PS Odporúčal by som tomu svetovému plevelu analytikov a ekonómov sledovať vývoj okolo Bank of America. Smeruje do kapru 🙂

Hodnota ich akcií padá už viac ako pol roka:

V 2. kvartáli tohto roka zaznamenali obrovskú stratu.

Tak nejak to bolo aj s Lehman Brothers:

Čo dodať záverom? Skončiť tak ako sme začali. Z prejavu Rona Paula Američanom:

„Smerujeme k ťažkým časom, no čím ďalej ich odkladáme, tým bude bolesť väčšia, keď systém imploduje. Musíme zastaviť tajné bankové kartely, aby nás prestali neobmedzene zotročovať cez triky monetárnej politiky. A musíme drasticky premyslieť úlohu vlády v našich životoch, aby sme mohli z tejto cesty uniknúť a začať opäť pracovať.“