Odpichnime to citátom jedného z najuznávanejších ekonómov v histórii ľudstva:

„Tak dlho, kým sa bude nepretržite meniť množstvo peňazí v obehu, nemôžeme sa zbaviť hospodárskych výkyvov. Obzvlášť platí, že každá menová politika, ktorá si kladie za cieľ stabilizovať hodnotu peňazí, a preto sa pri každom náraste výroby uchyľuje k nárastu ich ponuky, musí spôsobovať presne tie výkyvy hospodárstva, ktorým chce zabrániť.“

Friedrich August von Hayek

Profits, Interests, and Investment and Other Essays on the Theory of Industrial Fluctuations

Mení sa množstvo peňazí v obehu v Slovenskej republike po tom ako sem príde zahraničný investor? Odpoveď znie samozrejme áno. Rast množstva peňazí v obehu rakúska ekonomická škola nazýva termínom inflácia. Tento rast množstva peňazí v obehu má za následok rast cien. Aké to má dôsledky sa pokúsim opísať v nasledovných bodoch:

1. Zahraničná investícia je prírastkom nového množstva peňazí do peňažného obehu Slovenskej republiky.

2. Klesá v Slovenskej republike nezamestnanosť.

3. Za mzdu sa dá kúpiť viac ako z podpory, alebo zo sociálnych dávok.

4. Zamestnaný človek sa dostáva ľahšie k úveru ako nezamestnaný, alebo sociálne odkázaný.

5. Stúpa dopyt po tovaroch a službách, stúpa spotreba čo vytvára tlak na rast cien.

6. Mainstreamová ekonómia začne hovoriť o prehrievaní ekonomiky (ak je ochotná to priznať, lebo v zásade tvrdí, že zahraničná investícia je dobrá investícia).

7. Zvýšená konkurencia má za následok doslova likvidáciu domácich slovenských výrobcov.

8. Môže stúpnuť nezamestnanosť, alebo skrachovaní slovenskí výrobcovia sa zamestnajú u zahraničného investora, ktorý ich predtým zničil.

9. Vďaka frakčnému rezervnému bankovníctvu sú každým ďalším úverom vytvárané ďalšie nové peniaze.

10. Pri 2% rezervách je z investície zahraničného investora takto vytvorených nových peňazí až 50 násobne viac ako bola pôvodná investícia.

11. Ceny rastú tak závratným tempom, že bez úveru nedokáže pracujúci človek pokryť jednu zo základných potrieb, ktorou je bezpochyby bývanie.

12. Rast cien vytvára tlak na rast miezd.

13. Nízke mzdy a nízke dane sú dvoma základnými podmienkami pre príchod zahraničných investorov.

14. Rast miezd spôsobený infláciou nás pripravuje o konkurenčnú výhodu.

15. Zostáva teda prakticky jediná možnosť ako nestratiť zahraničného investora. Znižovať mu dane.

16. To, ale znamená zvyšovanie daní na strane spotreby, hlavne spotreby obyvateľov (DPH, spotrebné dane).

17. Spotreba sa znižuje, rodiny prechádzajú na tzv. záchovný režim.

18. Štát na daniach vyberá nedostatočné množstvo peňazí na to, aby dokázal pokryť v plnom rozsahu ním poskytované služby.

19. Zadlžuje sa a to prevažne v zahraničí, lebo tam smeruje okrem produkcie aj zisk, dividendy a to nielen zo Slovenskej republiky.

20. Odliv peňazí vo forme zisku a dividend do zahraničia má za následok opäť zmenu množstva peňazí v obehu. Množstvo peňazí v obehu klesá.

21. Pokračujúce zadlžovanie hlavne zo zahraničných zdrojov je nutné na vyrovnanie poklesu množstva peňazí v obehu spôsobené faktormi

– odlivom peňazí do zahraničia (zisk, dividendy)

– zníženou spotrebou obyvateľstva

– spomalením dopytu po úveroch

22. Lacná produkcia pochádzajúca zo Slovenska umožňuje domovskej krajine zahraničného investora poskytovať svojim spoluobčanom svoje výrobky stále lacno, čo v domovskej krajine nespôsobuje tlak na rast cien (samozrejme do určitého času) pri ich aj tak vysokých platoch a to aj za predpokladu, že zahraničný investor neinvestoval „doma“, čo mohlo mať za následok rast nezamestnanosti, alebo nebol zaznamenaný jej pokles.

23. Ak ale naše mzdy vďaka inflácii rastú príliš rýchlo tak sa zahraničný investor presúva o dům dál.

24. Sme zadlžení, my sme sa zadlžili, naša vláda nás zadlžila, prichádzame o prácu, banky krachujú, nič nekupujeme a všetko je drahé.

25. Mikloš Vám povie, že do Írska stále prúdia nové investície a to aj napriek kríze. Bodaj by nie, pri prakticky najnižších daniach z príjmu v Európe. No tie astronomické dlhy sú už aj tak nesplatiteľné.

26. Vitajte v Grécku. Je to iba otázka času. 5, 10, 15, alebo 20 rokov…

PS Merkantilizmus nezomrel! Stále žije!