Nie je to tak dávno, pár dní čo som bol na akcii, ktorú usporiadalo mesto Havířov pri príležitosti Havířovských slavností 2010. Súčasťou bohatého kultúrneho programu boli okrem iných aj Lucie Bílá, Křyštof, Europe… Uznáte, možno áno, možno nie, ale podľa mňa čo meno to pojem. V ten deň sme tam za nepriaznivého počasia mokli s krátkymi prestávkami takmer 6 hodín. Joey Tempest zo skupiny Europe aj na tomto koncerte spieval v jednej zo svojich piesní: to je cena, ktorú musíme zaplatiť. No nechoď tam za 50 Kč?!

Ak rozpočítame náklady tohto referenda, na ktoré zajtra spolu pôjdeme tak to vychádza na necelých 40 Sk na jedného obyvateľa Slovenskej republiky. Lenže tu je ešte niečo na čo poukazuje na svojom blogu aj samotný iniciátor referenda, teda ten, kto nám vložil do rúk odistený revolver – Richard Sulík.

Podľa jeho výpočtov nás stoja poslanci ročne 12 830 168 eur. Zajtra máme možnosť vystreliť a spáchať atentát na ľudí, z ktorých je aj Sulík sklamaný – oslobodiť sa, oslobodiť sa od 50-tich neschopných a nenažraných egoistov! Ušetriť ročne 4 276 723 eur, čo predstavuje návratnosť zajtrajšej investície do dvoch rokov, takú nemajú ani privatizéri SPP!

My, ja ani vy, nie sme nesamostatní, vieme rozhodovať sami za seba. Opäť sme raz dostali možnosť poraziť zlo. To čo tu stvára tá prezlečená chátra (morálna spodina spoločnosti – pôvodný význam: sociálne najslabšia vrstva, ale už ani tunel nie je tunel) už 20 rokov na to sa už „vážně nedá dívat.“

Od víťazstva v tejto vojne to je síce ešte ďaleko, ale zajtra môžeme vyhrať aspoň prvú bitvu. Neurobme presne tú istú chybu akú spravili SDKÚ, KDH, Smer, SMK, kde ako aj Sulík poznamenal, že vyhrala straníckosť. Medzi nami občanmi je ale badať to isté. Averzia voči osobe Richarda Sulíka, prípadne k celej jeho strane nám bráni v rozumnom úsudku. Prirovnal by som tento stav k tomu, ako keď sme sa v roku 2002 stali majstrami sveta v hokeji. To vie väčšina z nás, ale koľkí z nás si pamätajú mená všetkých našich hokejistov, ktorí ten titul získali? Ani na pohári pre majstrov sveta nie sú mená týchto hokejistov, sú tam názvy krajín, ktoré titul získali. Úspešné referendum nebude víťazstvom Richarda Sulíka, áno aj jeho, ale hlavne našim.

Prečo ísť zajtra k referendu? Lebo my sme iní, my sme lepší ako Tí, ktorých sme si zvolili, alebo nám boli zvolení. My sme bomboví!

My nebudeme maričmi refereriend, ako tá prezlečená rudá chátra (morálna spodina spoločnosti – pôvodný význam: sociálne najslabšia vrstva, ale už ani tunel nie je tunel) modrokabátnikov.

To oni idú podľa scenára, to oni majú skúsenosti – mimochodom, toto je z kategórie „must read“! Ak som Vás ja nepresvedčil, tak toto dúfam áno. Už zajtra im môžeme vymaľovať na ich ksichtoch kyslé úsmevy.