V roku 1919 prišli Masarykovci s nápadom okradnúť šľachtu, veľkostatkárov… o ich pôdu. Nazvali to tzv. záborovým zákonom. Bol to zákon 215/1919 Zb. z. a n. o zabraní veľkého pozemkového vlastníctva zo 16. apríla 1919. To čo zabrali museli (mohli) aj rozdeliť. Na to slúžil „Prídelový zákon“ č. 81/1920 Zb.z. a n., ktorý bol prijatý 30. januára 1920. Pôda sa prideľovala za úhradu a jedným z hlavných kritérií vládnej moci bola aj národná príslušnosť. Pôdu na Slovensku teda dostávali hlavne Česi a Židia. Takmer žiadna sa neušla hlavne tu na juhu Slovenska tu žijúcim Maďarom (Toto môžem potvrdiť preštudovaním si histórie o mojej rodnej obci). Ešte jedna poznámka. Moji českí predkovia na Slovensko prišli až začiatkom 60. rokov minulého storočia.

Už len tá pôda za úhradu, ktorú vládna moc jednoducho ukradla, spolu to činilo cca 4 000 000 ha na území celej ČSR, z ktorej potom cca ½ vrátili pôvodným majiteľom bola jednou z hlavných príčin exodusu Slovákov zo svojej rodnej domoviny. Bol to druhý najväčší „dobrovoľný“ exodus v povojnovej histórii Európy. Zo Slovenska vtedy odišlo viac ako 200 000 Slovákov. Prím hrali, ale Maďari, tých bolo viac ako 300 000. Odborne sa to nazýva vnútorná kolonizácia Slovenska – vytváranie kolónií, kolonizačných obcí a osád, ktoré trvalo až do konca 20. rokov minulého storočia. Ktorým sa pôda neušla, išli!

„Slovensko bude naší koloniální zemí. Je mylným názorem domnívati se, jako by snad koloniální země nesměla s mateřskou hraničiti.“

T. G. Masaryk

O 79 rokov prišiel s nápadom vyhnať Slovákov z ich rodnej domoviny za prácou, za živobytím, za novým vraj lepším životom „pokrvný brat“ tatíčka Masaryka, Mikuláš Dzurinda. Od roku 1998 do roku 2006 opustilo Slovensko tiež na 200 000 našich spoluobčanov. V tejto skupine ľudí boli aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí zbierali v Anglicku jahody, robili „cigáňov“ na stavbách a umývali riad, lebo aj za takúto robotu sa platí v Anglicku viac ako 400 Eur.

Prišiel, ale niekto tretí, kto nás nemá problém poslať za „lepším“ do zahraničia. Predsa takto riešil nezamestnanosť aj jeho kolega, minister zahraničných vecí – Tatanka Jotanka* nos mi taška – Mikuláš Dzurinda.

* Tatanka Jotanka – Sitting Bull – Sediaci Býk, prepáč mi :-(.

„Mali by niečo urobiť, minimálne vycestovať do zahraničia.“

Jozef Mihál.

A vraj história sa neopakuje. Znova a znova majú opúšťať svoju vlasť Tí najzraniteľnejší, ktorí sú vedomostne, svojou zručnosťou a hlavne svojou odvahou na ďaleko vyššej úrovni ako ste Vy, páni ministri. No a ak príde ich čas, prevezie ich Cháron cez rieku Stix na Elizejské polia. V dlaniach budú stískať 400 Eur, lebo žili cnostným životom. Vy, ministri čo budete v dlaniach stískať 5 – 6 000 Eur budete odsúdení do Tartaru, pekelného miesta v podsvetí, kde budete trpieť večným trestom a Hádes sa už o Vás postará.

PS:

Premiérka bude vypravená s dvoma plátkami uhoriek v očných jamkách, aby jej zmizli kruhy pod očami.

Minister zahraničia bude v dlani od srbskej krvi stískať pútko tašky plnej peňazí, ktoré nakradol.

Minister financií si ponesie svoj trezor naprataný americkými dolármi, ktoré mu strážia v americkom štáte Delaware za úspešne zvládnutú privatizáciu slovenského majetku.

Cháron, keď príde čas ministra dopravy, tak ten bude vyprevadení s prázdnymi dlaňami. Faktúru za neho nám pošli prosím Ťa faxom.

…