„Každá nasledujúca generácia je horšia než tá predchádzajúca. Príde doba, kedy budú ľudia tak zlí, že sa budú klaňať moci. Právo a úcta k dobru potom zmizne. Nakoniec sa nikto nebude rozhorčovať nad zločinmi a cítiť zahanbenie nad nešťastím druhých, a potom ich Zeus zničí. A predsa bude možné aj vtedy ešte niečo proti tomu urobiť, len keby sa prostý ľud zdvihol a zvrhol tyranov, ktorí ho utláčajú.“

Grécky mýtus o dobe železnej.

Citát je z knihy Ericha Fromma, ktorú som začal čítať práve včera. Jej názov je Anatómia ľudskej deštruktivity. V nej autor dospel k názoru, že agresivita a deštrukcia sa priamo viaže na ľudský vývoj a teda, že obe majú priamu spojitosť s rastom produktivity práce, vytváraním prebytkov a vznikom elitárskej spoločnosti. O niektorých aspektoch ako povedzme produktivita práce som sa už na mojom blogu zmieňoval. Túžbou človeka bolo, je a vždy bude si prácu zjednodušovať, uľahčovať a pokúšať sa pracovať zajtra menej ako dnes. To nám ľuďom nesmie mať nik za zlé. Takže musíme ísť viac do hĺbky a pátrať po pravde niekde inde.

Už niekoľkokrát som na svojom blogu a v diskusiách uviedol, že socializmus a socialisti neexistujú. Dnes je čas uviesť na pravú mieru fakty o našej slobode skrze pero Ludwiga von Misesa a citovať z jeho diela s názvom Ľudské jednanie:

„Praxeológia všeobecne a ekonómia a katalaxia špeciálne netvrdia a nepredpokladajú, že je človek slobodný v akomkoľvek metafyzickom zmysle, s ktorým je pojem sloboda spojený. Človek je bezpodmienečne podriadený prírodným podmienkam svojho prostredia. Keď koná, musí sa prispôsobiť neúprosné pravidelnosti prírodných javov. Práve vzácnosť prírodou poskytovaných podmienok blahobytu prináša človeku nutnosť konať. Človek je pri rokovaniach vedený ideológiami. Ciele a prostriedky si vyberá pod vplyvom ideológií. Sila ideológií je priama a nepriama. Priama je vtedy, keď je autor presvedčený, že je obsah ideológie správny, a svojim záujmom slúži priamo tým, že sa touto ideológiou bude riadiť. Nepriama je vtedy, keď aktér obsah ideológie odmieta ako nesprávny, ale svoje rokovania musia prispôsobiť tomu, že sa s touto ideológiou stotožňujú iní ľudia. Zvyky spoločenského prostredia sú silou, ktorú je človek nútený brať na vedomie. Tí, ktorí rozpoznajú falošnosť všeobecne prijímaných názorov a zvykov, si musia v každom prípade vybrať medzi výhodami, ktoré prinesie obrátenie sa k efektívnejšiemu spôsobu konania, a nevýhodami plynúcimi z pohŕdania populárnymi predsudkami, poverami a ľudovými zvykmi. To isté platí o násilí. Človek musí pri výbere brať do úvahy skutočnosť, že existuje činiteľ, ktorý je proti nemu pripravený použiť násilného donútenia.“

Nie sme teda úplne slobodní, ale aj napriek tomu máme moc mnoho vecí zmeniť.

Pri pohľade na dnešný svet sa ale musíme sami seba spýtať, či rast našej produktivity práce nie je niekým zneužívaný, keď niekoľko psychopatov v oblekoch neváha vraždiť ľudí tejto planéty využívajúc pri tom výdobytky najmodernejšej techniky? Prečo ich naďalej podporujeme platením daní? Prečo im naďalej umožňujeme zadlžovať nás u úžerníckych bankárov, čím im dávame možnosť pokračovať v ich besnení? Prečo im umožňujeme ničiť to čo sme vybudovali my a predchádzajúce generácie?

Aj keď som nasledovnú modlitbu čítal iba celkom nedávno, tak viem, že ja osobne sa ňou už riadim niekoľko rokov:

„Pane daruj mi kľud,
aby som prijal veci,
ktoré nemôžem zmeniť;
odvahu zmeniť to,
čo môžem zmeniť,
a múdrosť,
aby som dokázal rozoznať
jedno od druhého.“

Spolu máme moc mnoho vecí zmeniť, stačí aby sme sa zmenili my a budeme tou zmenou, ktorú chceme vidieť vo svete. Tak nejak to povedal Gándhí a aby sme si konečne uvedomili svoju moc tak k tomu nás môže motivovať tento krátky citát z diela L. v. Misesa:

„Dnes je bežné označovať postavenie, ktoré na trhu zaujímajú majitelia nehnuteľností alebo podnikatelia, ako ekonomickú alebo trhovú silu. Ak sa táto terminológia uplatňuje na trhové podmienky, je zavádzajúca. Všetko, čo sa deje na trhu bez vonkajších zásahov, sa riadi zákonmi, ktorými sa zaoberá katalaxia. Všetky trhové javy sú nakoniec určené voľbami spotrebiteľov. Ak niekto chce použiť pojem sily na trhové javy, mal by povedať: na trhu patrí všetka moc spotrebiteľom.“

Ako sa vyvíjala ľudská spoločnosť, rástla produktivita práce, tak sa ale vyvíjal aj spôsob vydávania peňazí. No a že v tejto sfére to šlo od desiatim k piatim, tak to dokonale vystihuje ten grécky mýtus o dobe železnej. Máme moc zmeniť seba. Máme moc zmeniť nielen správanie podnikateľov, máme moc nielen voliť iných politikov, ale máme moc aj zmeniť spôsob vydávania peňazí. Lebo ten súčasný spôsob je tým najhorším z najhorších a je to práve spôsob vydávania peňazí, ktorý činí z vačšiny ľudí takých čo sú dnes horší ako tí, ktorých sme mali možnosť stretnúť „včera“.

Zdroj: Peníze a měnová politika

Inflácia (chápte tak ako ju vysvetľuje rakúska škola) je tou hlavnou a základnou príčinou prečo sa k sebe dnes ľudia správajú tak ako sa správajú!