Možno viete a možno nie, ale na Slovensku asi nie, že výška ako aj forma daní ovplyvňuje Vaše rozhodnutia a to vo viacerých aspektoch. Dane a ich forma ovplyvňujú výšku Vášho čistého príjmu, čistej mzdy od ktorej sa odvýjajú aspekty ako voľba prípadne zmena zamestnávateľa, s tým často spojovaná zmena vykonávanej práce, pracovného zaradenia, zmena bydliska, odchod do zahraničia, veľkosť Vašej spotreby, spotreby tovarov a služieb, akumulácia úspor, akumulácia kapitálu či už fyzického, alebo ľudského, fertilita (plodnosť ženy, jej schopnosť porodiť životaschopné dieťa) atď…

Základným omylom pri daniach a odvodoch je tvrdenie, že ide pri nich iba o rozdeľovanie príjmov, teda, že majú iba redistribučné účinky. Na Slovensku sa udomácnilo tvrdenie, že to je okrádanie bohatých a schopných a prerozdelenie ich bohatstva, ich peňazí chudobným a neschopným. Peniaze, v ktorých ale tieto dane a odvody platíme majú tiež redistribučné účinky. Žiaľ toto si väčšina podnikateľov a ekonómov nie je schopná uvedomiť, lebo nechápu pojem a fungovanie peňažného obehu.

Ak človeku v produktívnom veku na daniach a odvodoch vezmete časť jeho príjmu a tú štát vráti do obehu vo forme vyplateného povedzme starobného dôchodku človeku v neproduktívnom veku, alebo inak „postihnutého“ (prepáčte) tak tým sa zároveň vytvára predpoklad, že peniaze, alebo ich časť sa môže vrátiť k ich pôvodnému „majiteľovi“, štát teda stimuluje daňami obeh peňazí. Je to zároveň lepšia forma stimulácie peňažného obehu ako úverová expanzia cez frakčné rezervy bankového sektora a jeho multiplikačného efektu, prípadne formou manipulácie základných úrokových mier centrálnou bankou.

Uveďme jeden jednoduchý príklad. Predstavme si, že pekár neplatí žiadne dane. Upečie denne povedzme 100 rožkov, ale pre klesajúcu kúpyschopnosť svojich spoluobčanov začal predávať iba 80 rožkov denne. Dôvod poklesu mu nie je známy. Mohla to byť smrť jedného dvoch jeho zákazníkov, alebo odchod niekoľkých do dôchodku, ktorí si nenašetrili na starobu dosť, prípadne boli niekým okradnutí, alebo ich deti na nich „zabudli“, možno pár zákazníkov prišlo medzičasom o svoju prácu.

Kapitalisti ponúkajú riešenie, pekár zníži výrobu. No teraz si predstavme, že dane platí. Z týchto daní a odvodov sa štát stará o tých, ktorí to nezvládajú sami. Ohrdnutí, okradnutí dôchodcovia, nezamestnaní atď. dostávajú z odvedených daní štátom vymeraný príspevok vo forme dôchodku, podpory. Takto štát stimuluje ekonomickú aktivitu u ľudí, ktorí z nejakého dôvodu prestali byť ekonomicky činní, prípadne sa ich činnosť znížila. Týmto spôsobom má teda pekár možnosť znova stretnúť svoje peniaze.

Zároveň ešte platí, že dôchodcovia svojou spotrebou dávajú prácu mladým, svojim deťom, svojim vnúčatám, dokonca tým, že je zdaňovaná aj ich spotreba tak ako každého z nás si prispievajú na starostlivosť a služby poskytované štátom, ktoré sú na čoraz biednejšej úrovni.

Lenže čo sa stane keď peniaze tento obeh opustia?

Nechcem dnes riešiť krádeže, korupciu a klientelizmus našich politikov, administratívnych pracovníkov, byrokratov, ktorí sú tiež platení z našich daní a aj oni môžu reálne zmeniť finančné toky povedzme cez verejné obstarávanie, tie pre ich väčšiu bezpečnosť sú presmerované do zahraničia. Toto môžu samozrejme spôsobiť aj samotní občania ak pôjdu za lacnejšími nákupmi do zahraničia. Takže zostaňme iba pri našom dôchodkovom systéme a na chvíľu zabudnime na Muňkove papagáje.

Čo na to rakúska škola? Na úplné pochopenie problematiky vplyvu kapitalizačného piliera uvediem postupne niekoľko citátov. Začnime Friedrichom Augustom von Hayekom:

„Tak dlho, kým sa bude nepretržite meniť množstvo peňazí v obehu, nemôžeme sa zbaviť hospodárskych výkyvov. Obzvlášť platí, že každá menová politika, ktorá si kladie za cieľ stabilizovať hodnotu peňazí, a preto sa pri každom náraste výroby uchyľuje k nárastu ich ponuky, musí spôsobovať presne tie výkyvy hospodárstva, ktorým chce zabrániť.“

Profits, Interests, and Investment and Other Essays on the Theory of Industrial Fluctuations

Mení sa množstvo peňazí v obehu zavedením 2. dôchodkového piliera tzv. fondového sytému?

Samozrejme áno. Ročne sa pod správu DSSiek prevedie viac ako 700 000 000 – 800 000 000 eur. Toky týchto peňazí sú zrejmé a jasné. Časť putuje do zahraničia kde sa za ne už cca od roku 2007 nakupujú zväčša dlhopisy „skrachovaných“ štátov Európy, alebo zostávajú doma kde sa za ne kupujú dlhopisy „slovenských“ bánk, ktorých matky by krachovali zrovna tak nebyť vynálezov ako „vál(ov)“ a iných. „Slovenské“ banky sa takto dostávaju k likvidite, ktorú poskytnú pravdepodobne aj Vám vo forme hypotéky, alebo spotrebného úveru. Poskytnete svoje peniaze zadarmo štátu, ten ich vo Vašom mene poskytne DSSke, tá ich za 4-5% poskytne „slovenskej“ banke (to je Vaše zhodnotenie pred očistením o poplatky) a tá Vám poskytne úver aj za 12-18%. A so spotrebným úverom, alebo s hypotékou na krku už začínate počítať aj počet Vašich potomkov. To ale nie je zďaleka všetko.

Kvôli diere v Sociálnej poisťovni sa na naše triko zadlžuje aj vláda. Požičiava si predávaním dlhopisov. Časť dlhopisov končí v zahraničí, veľká časť, no časť z nich kupujú aj DSSky. Vláda Vaše peniaze poskytne zadarmo DSSke a tá ich vláde požičia za 3 – 5% (to je Váš výnos, samozrejme pred očistením o poplatky), aby ich potom rozdala Vašim rodičom a starým rodičom vo forme dôchodku. Dlh narastá a verejné financie sa dostávajú do problémov. Mikloš teda dostane fantastický nápad a s kolegami príde s „ozdravným“ balíčkom. Ten sa radových občanov v tomto roku dotkne iba „pouhými“ 800 000 000 eur. Ten ozdravný balíček chápte ako zvyšovanie daní. A na čo majú dopad dane, ich výška a ich forma? Presne! Aj na počet novonarodených detí.

„Zmeny v ponuke peňazí musia nevyhnutne upraviť aj rozdelenie predajných statkov, vlastnených rozličnými jednotlivcami a firmami. Množstvo peňazí, ktoré je k dispozícii v celom trhovom systéme, sa nemôže zvýšiť alebo znížiť, ak by najprv nezvýšilo alebo neznížilo množstvo peňazí držanými niektorým jeho členom.“

Ludwig von Mises – Ľudské jednanie

Ak by nebol na Slovensku zavedený kapitalizačný pilier dôchodkového zabezpečenia tak priemerný (v súčasnosti niečo nad 350 eur mesačne) dôchodok by mohol byť o 30 – 40 eur mesačne vyšší ako je v súčasnosti a to bez zadlžovania vlády. A vieme ako dôchodcovia nakladajú s peniazmi. Väčšina z nich dokáže z toho súčasného biedneho dôchodku ešte aj ušetriť a podporovať svoje deti, prípadne pomáhať zabezpečiť zdravý vývoj svojich vnúčat. Bolo by to ľahšie s tými 30 – 40 eurami mesačne, čo myslíte?

„… rozmach umelo vyvolaný úverovou expanziou nemôže vydržať. Musí zákonite skončiť a privodiť celkový pokles trhu a ekonomickú krízu. Z tohto vysvetlenia hospodárskeho cyklu musí každý vyvodiť, že existuje len jeden spôsob, ako sa vyhnúť návratu periódy ekonomického úpadku, a to zdržať sa snahy vyvolať úverovou expanziou obdobia umelej prosperity. Ale intervencionalisti nie sú pripravení vzdať sa svojej hýčkanej politiky, ktorá uspokojuje ľudí na krátku dobu zdaním iluzórnej prosperity.“

Ludwig von Mises – Byrokracia

Nechce sa mi sem dávať zoznam všetkých kríz západnej civilizácie, kto chce ten si ich nájde aj sám. Nechce sa mi už riešiť, že za akú cenu dostáva vláda do obehu peniaze, ktoré zadarmo poskytuje DSSkám. Chcem už iba jedno, zastavte niekto toto zdanie iluzórnej prosperity, lebo to budú budúce generácie, ktoré budú platiť za naše chyby, za naše omyly a hlavne naše dlhy, dlhy našej vlády. Ani naše deti „nebudú mať“ deti. Budú splácať spomínané dlhy aj s úrokmi.