„Sociálne výhodné postavenie slovenských Židov v spoločenskom živote a dištancovanie sa Židov od príslušnosti k slovenskému etniku, vyvolali antisemitizmus na Slovensku, ktorý sa ostro prejavil pri sociálnych nepokojoch roku 1918. Rasové zásady nacistov boli v pomníchovských rokoch vítanou príležitosťou pre radikálne živly v HSĽS vyrovnať sa s problémami Židov na Slovensku a s určitými výhradami sa k tomu prikláňalo i konzervatívne krídlo ľudákov, ktoré zastávalo požiadavku umierneného riešenia židovského problému na báze proporcionality. K tomuto umiernenému krídlu patril i Tiso, ktorý hneď po prevzatí politickej moci po uzákonení autonómie Slovenska (6. októbra 1938) avizoval riešenie tohto problému a súčasne krotil agresívne protižidovské prejavy radikálov. Už krátko po vyhlásení Slovenského štátu (14. marca 1939) vyšlo nariadenie č. 63/39 Sl. z., ktoré riešilo židovskú otázku na náboženskom podklade proporcionálnosti. Účasť židov v hospodárskom živote sa riešila arizáciami tak, že arizátor prevzal 51% základných prostriedkov a zásob podľa inventúry a zistenú hodnotu mal splácať zo zisku. Pôvodnému vlastníkovi zostala účasť 49% a v podniku zostal. Umiernený obsah tohto riešenia napádali radikálne zložky, najmä HG na čele s Alexandrom Machom a predsedom vlády Vojtechom Tukom a slovenskí Nemci. Tieto skupiny dosiahli, že Hitler pozval Tisu do Salzburgu v júli 1940. Na priamy diktát Hitlera bol donútený odovzdať politickú moc predsedovi vlády Tukovi a tento diktát znamenal radikálnu zmenu v riešení postavenia Židov na Slovensku. Už dva mesiace po Salzburgu si Tuka 3. septembra 1940 vynútil v sneme zmocňovací zákon č. 210/40 Sl. z. Na jeho základe bola vláda, teda Tuka, oprávnený riešiť židovskú otázku vládnym nariadením. Potom si už Tuka mohol zabezpečiť vydanie nariadenia č. 198/41 Sl. z., z 9. septembra 1941, onen odiózny „židovský kódex“, ktorý úplne recipoval nacistické norimberské zákony a znamenal úplné vyradenie Židov zo spoločenského života, zbavenie základných občianskych práv a majetku…“

Rašla, J. – Žabkay, E.: Proces s dr. Jozefom Tisom. Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkayho.

Bratislava: Tatrapress, 1990. s. 116-117.

ISBN 80-85260-03-4

Kto bol v skutočnosti Tuka Béla (Wikipedia, odporúčam kliknúť a prečítať si pre porovnanie s nasledovným textom)?

„Maďarské historické dokumenty len veľmi zriedka spomínajú jednu skutočnost. Béla Tuka pred začiatkom svojej učiteľskej kariéry pracoval 5 rokov na budapeštianskom štátnom policajnom oddelení kriminálnych činov. Na základe tu nadobudnutých skúseností sa mu darilo dlhé roky unikať. Československá polícia ho nedokázala usvedčit z posluhovania maďarským orgánom. Ale podnikli všetko. Použili aj najmodernejšiu techniku v tom čase, odpočúvacie mikrofóny umiestnili v jeho kancelárii, v noci prehľadali jeho dokumenty, sledovali jeho sekretárku, všetko zbytočne.“

Angyal Béla: Ochrana záujmov a sebaorganizovania sa

Bánovce nad Bebravou, Dunajská Streda:  Expressprint , 2002. s. 54

ISBN 80-8062-117-9

Dostupné online (v maďarskom jazyku)

Podľa autora bol Tuka Béla v službách maďarskej vlády pravdepodobne už od roku 1919.

V roku 1918 vyšla na Kráľovskej univerzite Sv. Alžbety v Bratislave brožúra s názvom Pro Hungaria, v ktorej predslove bolo napísané nasledovné, citujem:

„Magyarország soha nem fog megbékélni az ország megcsonkításával.“

„Maďarsko sa nikdy nezmieri so zmrzačením krajiny.“

Pod predslovom v tejto brožúre nechýba podpis Tuka Bélu.

K demagógii Ivana Kamenca treba poznamenať, že maďarské ministerstvo zahraničných vecí resp. jeho zamestnanci takmer na každú správu obdržanú od Tuka Bélu rukou dopisovali meno autora, zdroj informácie, čiže Tuku.

V roku 1923 vyplávali na povrch informácie z mimoriadneho sčítania ľudu na Slovensku (1919) o tom, že Tuka Béla pri otázke dopytujúcej sa na národnosť vyplnil národnosť maďarskú.

Poznámka: ďalší dôvod nedôverovať vláde a pravdivo vyplniť formulár v nasledovnom sčítaní ľudu (2011). Všetko čo napíšete môže byť použité proti Vám. Dokonca aj sadzby daní je možné upravovať cháp zvyšovať na základe informácií zo sčítania ľudu. A čo myslíte odkiaľ mali nacisti tak dobré informácie o tom, že kto je a kto nie je Žid (žid)?

Tuka Slovensko poškodil, no napriek tomu sme boli rajom v strednej Európe.

„Keď som prezidentský apartmán opúšťal, bola už noc. No v neutrálnej Bratislave bola noc normálna. Žiadne výpadky prúdu, Ako šťastne som sa cítil kráčajúc, i keď v chladnom daždi, cez dobre osvetlené ulice s vysvietenými výkladmi a pohľadom na ľudí, večerajúcich či zabávajúcich sa v reštauráciách a kaviarňach! Keď ich na chvíľu stratíte, naučíte sa ceniť si i tie najjednoduchšie výdobytky pokoja, aj keď zjavný pokoj môže zakrývať železnú represiu.“

Lothrop Stoddard: Into the Darkness, 1940

kapitola VI. VIENNA AND BRATISLAVA

Dostupné online (anglicky)

Celá časť pojednávajúca o Slovensku a o návšteve Stoddarda u prezidenta Dr. Jozefa Tisa je v slovenčine dostupná tu.

„Kde-kto počúva londýnsky a moskovský rozhlas. Voľný nákup bez obmedzenia – a všetko na trhu. A ten operetný ansámbel na čele!“

Vladimír Žikeš: Nech si Slováci majú vlastný štát, radil Benešovi Kavárnik

Denník Pravda 12.02.2011, dostupné online

„27. Aká bola vtedy na Slovensku životná úroveň?

Rozličné odpovede:

„Technizácia krajiny bola podpriemerná, ale v zásobovaní potravinami to bolo omnoho lepšie ako na území Ríše. Dá sa povedať, že Slovensko v 44-om bolo rajom v strednej Európe.“

„Životný štandart bol výnimočne vysoký, omnoho lepší než v Ríši. Bol tu dostatok cigariet, ovocia, vajec, múky a mlieka, bolo tam toho toľko, koľko len hrdlo ráčilo. Tá krajina sa nám javila ako raj, plný mlieka a medu.“

„Celková životná úroveň bola na Slovensku nižšia než v priemyselných Čechách [1],Slovensko bolo totiž jednoduché. Ale v zásobovaní potravinami bolo na tom omnoho lepšie než okolité krajiny. Prakticky všetko sa dalo voľne kúpiť. [2] Nešlo tu len o potraviny, jednalo sa napríklad o takú komoditu, akou boli náramkové hodinky.“

[1] Bývalí príslušníci pluku Schill vo svojich výpovediach často porovnávajú mentalitu a životnú úroveň občanov Protektorátu a Slovákov, takisto hodnotia vzťahy Slováci – Nemci a Česi – Nemci. Je to spôsobené zrejme tým, že Schill bol formovaný z jednotiek nachádzajúcich sa už nejaký čas v Protektoráte a jej členovia tak mali čas v Protektoráte, rovnako aj počas ťaženia na Slovensku, pozorovať mentalitu, pomery a život obyvateľov oboch krajín.

[2] Toto „rozplývanie sa“ nad hojnosťou základných potravín na Slovensku a uvádzanie možnosti voľného nákupu potravín vychádzalo z toho, že v Tretej Ríši a na územiach ňou spravovaných sa pomaly začalo prechádzať na lístkový, resp. prídelový systém, ktorý vždy signalizoval problémy produkciou, zásobovaním a prerozdeľovaním tovaru. Z iných zdrojov je známe, že na Slovensko v roku 1944 „radi“ chodili na služobné cesty nemeckí dôstojníci v zázemii, aby si prilepšili lacnými a pestrými potravinami zo Slovenska, dokonca sú zaznamenané prípady, keď zahraniční agenti GESTAP-a po splnení služobných povinností na Slovensku, vyvážali pre svoju potrebu väčšie množstvo produktov von z územia Slovenskej republiky.“

Wolfgang Venohr: 36 otázok o poľnom ťažení na Slovensku

Dostupné online

„A. Hospodárstvo a sociálna otázka….

Dnes je na Slovensku pomerne dosť tovaru, zásobovanie funguje vcelku dobre, oproti tým územiam (Čechy, Maďarsko, Nemecko, Poľsko) je na Slovensku najlepšie, a to tak čo do výšky reálnych miezd, ako aj čo do možnosti zakúpenia tovaru.

Platy zamestnancov a robotníkov sa mnohokrát zvyšovali, závody majú rôzne zásobovacie výhody, o nedostatku základných tovarov pre konzum nemôže byť ani reči. Slovenská koruna je v obchodnej Európe najlepšou menou, doma má predbežne plnú dôveru, ľudia ukladajú ešte peniaze, nie je tu útek k naturálnym obchodom, aký pozorovať v okolí, nábehy k inflácii sú vyvolané skôr nemeckým nátlakom v hospodárstve než domácimi, ceny spotrebných tovarov na čiernom trhu sú 1-5 násobok úradnej ceny, často držia i pri cene úradnej, kým napr. v Čechách dostupujú až 100-200 násobku. Ťažkosti robia nemecké požiadavky, v dôsledku ktorých Nemecko dnes dlhuje Slovensku 6 miliárd Ks. Zo Slovenska sa pašujú a súkromne vyvážajú potraviny, cigarety, liehoviny, textílie a pod. do Čiech, Nemecka a inde. Slovenský priemysel sa počas určitej konjunktúry, ktorú mal za tejto vojny, veľmi zmodernizoval, do zariadení sa investovalo asi 2 miliardy Ks (behom 2 rokov), čo je na Slovensku veľká suma. Pomer slovenskej koruny k českej je úradne 1:1,65 v prospech českej K, v skutočnosti (na čiernom trhu, burze a pod.) reálna sila je asi 1:7 až 1:10 v prospech koruny slovenskej. Mena českej koruny je úplne zruinovaná, mena slovenskej koruny sa pomerne drží. Nemecká marka je bezcenný papier, hoci jej kurz je 11,65 Ks, kupuje sa načierno po 1-2 Ks. Pengó po okupácii Maďarska neobyčajne kleslo.

… Vcelku možno povedať podľa 6-ročných skúseností, že Slovensko je schopné hospodársky a finančne samostatne existovať, samo sa vie vydržať a má dnes aj potrebné sily (i technické) i výrobné predpoklady ku konkurencii medzinárodnej…“

Stanovisko 5. ilegálneho vedenia KSS k situácii na Slovensku po 14.4.1939

Autorom bol Gustáv Husák

Dostupné online

„You cannot teach a man anything; you can only help him discover it in himself.”

Galileo Galilei