0) Priemyselná produkcia USA sa medzi rokmi 1929 – 1932 prepadla takmer o 45%.

1) Automobilová výroba poklesla zo 411 000 áut za mesiac v roku 1929 na iba 89 000 mesačne v roku 1933.

2) V roku 1929 bola ročná ťažba ropy na úrovni 1 miliardy barelov. V roku 1932 už iba 800 000 barelov.

3) Cena pšenice za jeden bushel  (27,22 kg) sa prepadla v roku 1930 z 1,37 USD na 0,61 USD. Ceny boli tak nízke, že farmári strácali viac ako 1,50 USD z každého akru (0,4047 ha) posiatej plochy. Niektorí farmári zaorávali úrodu (väčšina dobrovoľne, teda nie na nariadenie vlády), aby znížili dodávky a tým zastavili pokles cien.

4) Výstavba nových bytov sa prepadla oproti roku 1929 o 80%. V rovnakom období sa niekoľko miliónov Američanov stalo bezdomovcami, pretože si bývanie nemohli dovoliť.

5) Nedostatok kúpnej sily spotrebiteľov bol a je spôsobený nerovnomerným rozdelením bohatstva.

6) 1% populácie USA vlastní 59% národného bohatstva. 33% národného bohatstva je v držaní 12% populácie. 87% populácie vlastní iba 8% národného bohatstva.

7) 92% všetkých amerických rodín má príjem 2 500 USD alebo menej. 36 000 rodín má príjem 9,8 miliardy USD za jeden rok, to je cca 272 000 USD na rodinu, čo je viac ako 100 krát viac ako má tých 92% chudobných rodín.

8 ) Bohatí majú tendenciu kupovať luxusný tovar. Nízka kúpna sila obyvateľstva zodpovedá za nízky predaj automobilov, vysávačov, chladničiek a ďalšieho tovaru dlhodobej spotreby.

9) Obrovský nadbytok pracovníkov umožnil zamestnávateľom znižovať mzdy. Pracovníkom mzdy klesli od roku 1929 do roku 1932 o 40%. Ženy pracujúce v odevnom priemysle v Brooklyne dostávajú mzdu 2,39 USD za 50 hodinový pracovný týždeň. Únia baníkov Pennsylvánie, Západnej Virgínie, Kentucky pracuje za 10,88 USD na týždeň.

10) Naproti tomu istý Samuel Insull z Chicaga sedí v predstavenstve 150 rôznych spoločností s kombinovaným počtom zamestnancov 50 000 a s 3 250 000 zákazníkmi. Na Nový Rok v roku 1932 bola hodnota cenných papierov pre tieto podniky spolu viac ako 3 miliardy USD. Insull je chránený vo dne v noci 36 bodyguardami.

11) Nezamestnanosť rastie.

12) V roku 1920 skrachovalo 49 podnikov na 10 000. V roku 1932 dosiahla miera neúspechu v podnikaní 155 na 10 000.

13) Firemné zisky klesli v priebehu troch rokov z 10 miliárd USD na 1 miliardu USD v roku 1932.

14) Ako firemné zisky poklesli a obchody zlyhávali začali spoločnosti s masívnym prepúšťaním. Nezamestnanosť je v roku 1932 tesne pod rekordnou úrovňou. Dosahuje 23,53%. Takmer každý štvrtý práceschopný Američan je nezamestnaný.

15) Takmer 13 miliónov ľudí bez práce. Milióny ďalších majú pracovné doby a tým aj mzdy výrazne obmedzené.

16) Lowell, Massachusetts, kedysi centrum amerického textilného priemyslu. Miera nezamestnanosti tu dosahuje 90%. Akron, Ohio miera nezamestnanosti je 60%. Cleveland, Ohio – 50%, v Tolede, Ohio – 80%. Len v meste New York je k dispozícii 1 000 000 práceschopných bez práce. Každý týždeň príde o prácu v celej krajine ďalších 100 000 ľudí.

17) Jeden muž z Arkansasu prešiel 900 míľ pri hľadaní si zamestnania.

18) Na Manhattane sa na inzerciu pracovnej agentúry pre 300 pracovných miest hlásilo 5 000 uchádzačov.

19) Američania nemajú dostatok prostriedkov na pokrytie základných potrieb.

20) Viac než 60% Američanov bolo vládou USA klasifikovaných ako chudobní.

21) 9 miliónov sporiacich účtov zaniklo od roku 1930 do roku 1933. Tisíce bánk krachujú, čím ťažko pracujúci prichádzajú o svoju finančnú záchrannú sieť, o svoje úspory.

22) Len v roku 1932 skrachovalo 2293 bánk. Od roku 1929 do roku 1932 to bolo viac ako 5 000. V roku 1933 tento počet vzrástol na 11 000 z celkového počtu predkrízových 25 000.

23) V roku 1932 prišlo o strechu nad hlavou 273 000 rodín, boli vysťahovaní.

24) 2 milióny ľudí bez domova sa presúvajú krajinou. Patria medzi nich poľnohospodári, ktorí boli nútení opustiť svoju pôdu pre veľké sucho a nízke ceny poľnohospodárskych produktov. Títo muži nemôžu nájsť prácu v priemysle a ženy sa iba s obrovskými ťažkosťami starajú o svoje malé deti. Prakticky sa zamestnávajú iba hľadaním potravy a prístrešia.

25) New Yorskí sociálni pracovníci uvádzajú, že štvrtina všetkých školákov trpí podvýživou. V Západnej Virgínii, v Illinois, v Kentucky a v Pennsylvánii môže byť podiel podvyživených detí vysoko nad 90%.

26) O prácu ako prví prichádzajú „farební“.

27) Viac ako 1 000 000 ľudí stratilo svoje farmy v období rokov 1930 – 1934.

28) Komisia pre nezamestnaných štátu Kalifornia na adresu ľudí prichádzajúcich v hojnom počte do tohto štátu za účelom hľadania si práce hovorí ako o „armáde bezdomovcov“.

29) Niektoré mestá prepúšťali  svojich zamestnancov, zatvárali knižnice, zabíjali zvieratá v ZOO, aby sa mohli postarať o armádu bezdomovcov. Pomôcť dokázali aj tak iba každému štvrtému.

30) Mnoho detí jedlo iba zemiaky. Z tohto dôvodu boli apatické a ospalé, čo bolo zas príčinou častého fyzického trestania na školách zo strany učiteľov.

31) Táto nedobrovoľná diéta mala za následok, že podvýživa bola štandardom. Mnoho ľudí ochorelo na tuberkulózu, týfus a úplavicu. Nezamestnaní baníci z Harlan County v štáte Kentucky sa živili černicami a púpavami. V Oklahome trpeli podvýživou ¾ všetkých indiánskych detí.

32) V 20.tych rokoch predstavoval bankový sektor približne 50 miliárd USD, čo bolo 50% HDP Spojených štátov.

33) V rokoch 1929 – 1933 sa HDP USA prepadol o približne 30%, akciový trh stratil takmer 90% svojej hodnoty.

34) Medzi 29. októbrom a 13. novembrom 1929, keď ceny akcií dosiahli svojho najnižšieho bodu, tak viac ako 30 miliárd USD zmizlo z americkej ekonomiky. A makléri začali lietať von oknami zo svojich kancelárií.

35) V roku 1929 bola nezamestnanosť na úrovni 3,14%.

36) Jedna sovietska obchodná spoločnosť v New Yorku registrovala v priemere 350 žiadostí denne od Američanov, ktorí hľadali pracovné miesta v Sovietskom Zväze.

37) V roku 1929 prišlo do USA 279 678 úradmi zaznamenaných prisťahovalcov. V roku 1933 už iba 23 068.

38) Na začiatku tridsiatych rokov sa viac ľudí z USA vysťahovalo, ako sa zo zahraničia prisťahovalo.

39) Malá hospodárska aktivita mala za následok, že na začiatku 30.tych rokov sa prestali raziť takmer všetky americké mince.

40) Americká vláda sponzorovala mexický repatriačný program, ktorého cieľom bolo povzbudiť ľudí, aby sa dobrovoľne presťahovali do Mexika. No tisícky, vrátane amerických občanov boli deportovaní proti ich vôli. Celkom opustilo USA asi 400 000 Mexičanov.

41) V roku 1930 sa uskutočnilo sčítanie ľudu. USA malo 122 775 046 obyvateľov. Asi 40% z nich bolo mladších ako 20 rokov.

42) Priemerná mzda v roku 1930 bola v USA 1368 USD ročne.

43) Za vlády prezidenta Hoovera sa začala stavať Hooverova priehrada.

44) Vláda po nástupe prezidenta F.D. Roosevelta zamestnala takmer polovicu zo všetkých nezamestnaných, čím sa jej podarilo znížiť celkovú nezamestnanosť do roku 1937 o viac ako 10%.

45) Rok 1938 bol rokom vládnych škrtov, šetrenia a pokusu o vyrovnaný štátny rozpočet. Počet nezamestnaných znova stúpol nad 10 000 000.

46) Vláda toto do roku 1932 za bačovania prezidenta Hoovera moc neriešila. Zvýšila dane z príjmu tým s najvyššími príjmami z 25 na 63%, zdvojnásobila daň z nehnuteľností, zvýšila dane právnických osôb o takmer 15%. Zaviedla dane na všetky bankové šeky. Toto všetko až v polovici roku 1932. V roku 1930 uvalila clá na dovážaný tovar, čo síce prakticky nič neriešilo, lebo USA si boli prakticky vo všetkom sebestačné. Ďalej nejaká tá forma protekcionizmu a to je tak všetko.

47) Fiškálny rok 1930 skončil pre federálny rozpočet prebytkom.

48) Zlomovým bol krach Bank of United States v decembri 1930. Údajne za to mohli americkí komunisti a tzv. predajcovia na krátko zo Sovietskeho zväzu.

49) Enormné zadlženie, spojené s rýchlym poklesom cien a defláciou (pokles peňažnej zásoby) je vražednou kombináciou.

1/3 peňažnej zásoby sa "vyparila"

1929 1933 pokles cien kumulovane o 26,99 percenta

50) Ale kto to vysvetlí Rothbardovi?