Dnešný môj článok začnem citáciou z komentára Lukáša Krivošíka, ktorý je pokladaný za akúsi modlu, totem, božstvo alebo idol modrých boľševikov (03.09.2008):

„Tu by idealista očakával zo strany prezidenta dávku sebakritiky a priznanie spoluzodpovednosti za vážne prešľapy rokov 1994-1998, kedy sa sprivatizoval majetok v účtovnej hodnote 109 miliárd korún za slabých 31 miliárd.

(…)

Dzurinda privatizoval so ziskom pre SR

Pre porovnanie, prvá Dzurindova vláda sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote 70 miliárd korún a dostala zaň neuveriteľných 256 miliárd! Druhá Dzurindova vláda sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote 28 miliárd korún, za ktorý zinkasovala 37 miliárd. Inými slovami, Mečiar (v čase, keď bol Gašparovič jeho poskokom) predával štátny majetok so stratou pre SR, kým z Dzurindovej privatizácie štátna kasa výrazne profitovala.

(…)

Zhrnutie článku (špeciálne pre voličov vládnej koalície):

Mečiarova privatizácia: účtovná hodnota majetku 109 miliárd, predaný za 31 miliárd korún.

Dzurindova privatizácia: účtovná hodnota majetku 98 miliárd, predaný za 293 miliárd korún.

Tak vďaka komu to slovenský národ prišiel o miliardy?“

Presvedčím Vás ako veľmi sa Krivošík mýlil, ako veľmi sa mýlia priaznivci modrej boľševickej „zrůdy“!

SPP bol sprivatizovaný 13.3.2002. Bilančné ocenenie za 49% podiel v tom čase podľa modrých boľševikov predstavovalo sumu 25 620 786 000 Sk. Tento podiel bol predaný v tom čase dvom štátnym firmám zo zahraničia (Ruhrgas AG a G.D.F. International), teda nešlo o privatizáciu, ale o prevod z jedného štátu na iný a to za cenu 120 962 700 000 Sk. Kurzovú stratu, ktorú v prípade predaja SPP Mikloš dokonca priznal, nebudeme rozoberať. Zatiaľ to vyzerá parádne, presne podľa Krivošíkových slov. Kým nepríde rada na nasledovné riadky.

Zo správy nezávislého audítora pre rok končiaci sa 31.12.2006 vyberáme:

„1. POPIS SPOLOČNOSTI

1.1. Všeobecné informácie

Na základe požiadavky slovenského zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (“SPP” alebo “spoločnosť“) zmenil účtovnú politiku zostavovania individuálnych finančných výkazov k 1. januáru 2006 na Medzinárodné štandardy pre finančné výkazníctvo tak, ako boli schválené EÚ. Prechod na IFRS bol vykonaný v súlade s IFRS 1 „Prvá aplikácia IFRS“ k 1. januáru 2005 čo je dátum prechodu na IFRS.

1.4. Zamestnanci
Priemerný počet zamestnancov SPP za rok končiaci sa 31. decembra 2006 bol 3 321, z toho výkonný manažment: 7 (za rok končiaci 31. decembra 2005: 4 949, z toho výkonný manažment: 9).

2.2. Iné zmeny v účtovných postupoch a zásadách
Uplatnenie preceňovacieho modelu

K 1. januáru 2006 SPP prijal preceňovací účtovný model podľa štandardu IAS 16 „Budovy, stroje a zariadenia“ pre budovy, stavby, stroje a zariadenia v rámci hlavnej činnosti spoločnosti, používané na prepravu a distribúciu zemného plynu. Tento majetok zahrňuje hlavne plynovody, plynovodné prípojky, regulačné stanice, kompresorové stanice a hraničné preberacie a vnútroštátne prepúšťacie stanice. SPP sa rozhodol pre tento model pretože sa domnieva, že výsledkom budú finančné výkazy, ktoré budú poskytovať spoľahlivejšie a relevantnejšie informácie o budovách, stavbách, strojoch a zariadeniach používaných na prepravu a distribúciu zemného plynu. Precenenie tohto majetku bolo zaúčtované bez vplyvu na minulé obdobia. Výsledkom tohto precenenia bolo zvýšenie hodnoty budov, stavieb, strojov a zariadení o 122 642 305 tis. Sk a nárast odloženého daňového záväzku o 12 505 500 tis. Sk a vytvorenie rezerv z precenenia vo vlastnom imaní. Okrem toho SPP revidovala životnosť týchto aktív na základe nezávislého znaleckého posudku.“

Takže, máme tu hodnotu budov, stavieb, strojov a zariadení, ktorá bola navýšená o spomínanú sumu 122 642 305 000 Sk. Z tejto sumy predstavuje 49% podiel, za ktorý bol SPP predaný dvom iným štátom sumu 60 094 729 450. Ak by došlo k preceneniu pred odštátnením, tak bilančné ohodnotenie mohlo vyzerať takto: 85 715 515 450 Sk. To už Krivošíkove čísla nevyzerajú tak bombasticky. Jedna z jeho viet by vyzerala nasledovne:

„Pre porovnanie, prvá Dzurindova vláda sprivatizovala majetok v účtovnej hodnote 155 715 515 450 korún a dostala zaň (ne)uveriteľných 256 miliárd!“

Náhoda, alebo zámer?

Vyššie som vyboldoval rok, kedy bol prijatý zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý prišiel na svetlo Božie aj s neskoršími predpismi až po privatizácii SPP. Pýtam sa prečo?

K cene, reálnejšej ako uvádzali modrí boľševici sa môžeme dopracovať aj iným spôsobom, cez tzv. investičnú návratnosť. Inak všimli ste si, že ako rýchlo sa dvom štátnym firmám zo zahraničia rýchlo vracia ich investícia?

Pri predaji akcií SPP jeho 49% podielu rozhodovala ich výnosová hodnota, ktorú mali priniesť v budúcnosti, teda po odštátnení časti slovenského majetku v roku 2002. Výnosová hodnota sa vypočítava z čistého zisku.

Investícia do plynárenského priemyslu je mierne riziková. Majú na ňu vplyv úrokové miery, nákupné ceny plynu, kurzy mien… Riziko naopak zmierňuje dlhodobo dobrý vzťah Slovenska s Ruskom, ako aj s bývalým Sovietskym Zväzom. Slovensko patrí medzi jeho najlepších zákazníkov, ktoré platí vždy v čas a zodpovedne plní všetky svoje záväzky a ako bonus: Slovensko je zatiaľ najvýznamnejší prepravca ruského plynu do západnej Európy a má vládu, ktorá je ochotná zvyšovať ceny svojim občanom. Táto miera rizika sa označuje ako yield (investičná návratnosť). Očakávaný yield pre SPP sa pohybuje okolo úrovne 8%. Priemerný čistý zisk po odštátnení predstavuje sumu 18,73125 miliárd Sk za ostatných 8 rokov (2002-2009). Vzorec pre cenu za celú spoločnosť SPP vypočítame nasledovne:

čistý zisk / yield = cena

18,73125 / 8% = 234,140625 miliárd Sk

Porovnajte si to sami so správou od toho nezávislého audítora a dajte dole z tejto sumy 49%:

Každý investor sa, ale snaží dobu návratnosti svojich investícií čo najviac skrátiť. Ako sa to robí?

Zvýšime ceny!

„Po zdražení plynu v rokoch 1999 až 2006 spolu o takmer 600 percent ľudia začali vo veľkom investovať do úspor a väčšina sa tiež vrátila k prikurovaniu lacnejším drevom či uhlím.“

Zdroj: Pravda

Budeme prepúšťať svojich zamestnancov!

Vy čo ste to náhodou prehliadli:

„Priemerný počet zamestnancov SPP za rok končiaci sa 31. decembra 2006 bol 3 321, z toho výkonný manažment: 7 (za rok končiaci 31. decembra 2005: 4 949, z toho výkonný manažment: 9).“

A zvýšime životnosť budov, stavieb, strojov a zariadení v niektorých prípadoch až na dvojnásobok, aby sme náhodou nemuseli investovať dnes, ale až o „100“ rokov!

Opäť niečo z archívu:

Apríl 1998

„Aktíva spoločnosti vzrástli v uplynulom roku o 12,2 mld. Sk. SPP splynofikoval 229 obcí, rozšíril vnútroštátne plynárenské siete o 2 351 km a zapojil 67 977 nových odberateľov. Počet zamestnancov dosiahol v uplynulom roku 6 265, čo predstavuje medziročný nárast o 330.“

Zhrnutie článku (špeciálne pre voličov vládnej koalície):

(21.08.2010)

Dzurindova privatizácia SPP nám priniesla hovno (teda zaplatili nám toľko, koľko zaplatiť mali), iba skalpuje naše peňaženky a buďte osobne radi, že mne sa takto nechce venovať každej z tých privatizácií zvlášť, horko by ste zaplakali…