Ako vieme tak obdobie dovoleniek je ešte stále v plnom prúde a nie je tomu inak ani v našej firme. Naskytla sa mi teda príležitosť zastupovať môjho kolegu, ktorý dovolenkuje už tretí týždeň a nikto z nás nevie, že kde. Priznávam, že pre našu firmu to nie je dobré. Hneď uvediem dôvod. Po dlhom čase sa mi naskytla príležitosť byť dlhšiu dobu s kolegom s ktorým som niekoľko rokov spolupracoval. Viedli sme siahodlhé debaty prakticky na všetky témy, ktoré trápia dnešné človečenstvo. Ani v ostatný pondelok tomu teda nebolo inak. Lenže chlapi nevedia robiť dve a viac vecí naraz tak robota stála. Nechcem povedať, že úplne lebo nás ako sa hovorí tlačí čas, ale prišlo na tému, ktorú som načal v mojom predošlom článku, (týmto sa chcem poďakovať za všetky reakcie pod ním) teda na byty. Ako plynuli slová a bežal čas som si uvedomil, že to o čom sme sa práve v tej chvíli zhovárali bolo o neviditeľnej ruke trhu. Svojim spôsobom bol o neviditeľnej ruke aj filozofov prvý komentár pod článkom na ktorý Vás vyššie odkazujem. Nájdete ju tam? Ale nie, nechcem Vás zdržovať.

Asi najkrajšia esej o neviditeľnej ruke trhu je tá z pera, pardon oprava, z ceruzky pána Leonarda E. Reada s názvom Ja, ceruzka. Moja nasledujúca esej nebude ani esejou a preto ju nechcem prirovnávať k práci Leonarda E. Reada. Moja práca, dnešný článok bude o tom, ako už titulok naznačuje a teda, keď neviditeľná ruka netvorí, ale dokonca ničí taký výnimočný národ akým bez pochyby Slováci sú!

Nižšie si môžete pozrieť obrazové prílohy a verím tomu, že mnohým z Vás by som nemusel napísať už ani slovo.

Koľko sa nás narodilo počas 3 dvadsaťročníc – presnejší termín bude asi – prirodzený prírastok obyvateľstva.

Ja, dom; Ja, byt

V osemdesiatych rokoch minulého storočia (to som bol ešte malý chlapec) som sa rozhodol, že si kúpim dom. Býval som na dedine, kde sa mi strašne páčilo. Dnes už síce bývam v malej provinčnej diere na južnom Slovensku a žiaľ v byte. Pritom sa mi tak hnusia rovné strechy panelákov, ale králikárne to boli iba pre pána Havla. Cena bytu bola úžasná. S odkúpením do osobného vlastníctva už počas modrej totality nás vyšiel na chabých 70 000 Sk. Takú sumu nie je problém ušetriť a to dokonca ani vtedy nie, keď ste sa v komunistickom poradovníku umiestnili celkom vysoko, lebo vtedy stál onen byt sotva polovicu uvedenej sumy. Myslíte si, že dnes nie sú poradovníky na byty? Sú! To ich len nikto nevidí, lebo v rukách ich držia bankári. To oni rozhodujú o tom, že kto úver získa a kto nie! Rozhodujú zároveň aj o tom, že kto potom bude otročiť až do dôchodku a kto sa bude hnať za lepšie platenou prácou, ktorá ho ale nenapĺňa, nebaví, ktorá sa mu často hnusí; a iba kvôli tomu, aby sa v bankárovom neviditeľnom poradovníku dostal vyššie.

Narodil som sa do rodiny ktorej práca okolo domu i na samotnom dome nie je cudzia. Môžem to doložiť na mojom otcovi a jeho dvoch bratoch. Jeden zdatný murár, obkladač…druhý schopný elektrikár, klampiar a môj otec ich dopĺňa ako síce vyučený tokár kovov, ale inak celkom slušný tesár (to má asi po dedovi), vodoinštalatér, dokonca plynár. Mnohému som sa od nich priučil. Veľmi často som im robil „cigáňa“. Oni traja proste postavia sami dom. Lenže všetkým trom už ťahá na 60 a ja sám na to úprimne povedané nemám. Žeby tou neviditeľnou rukou v osude mojej rodiny bola staroba? Pripustime to, ale čo Vy Slováci, podľa mienky niektorých vraj národ mladý? Vám prečo došiel dych? Čim to je, že Ste boli schopní postaviť takmer 50 000 bytov ročne a dnes to je sotva 1/3 z tohto počtu?

Čo to je, čo nevidíte?

Ja som mal príležitosť vidieť ako rastie nový dom, od jamy na základy až po komín, alebo hromozvod. Leonard E. Read by napísal tak ako to napísal, citujem:

„Nespočítateľne mnoho predkov“

Koľkých predkov to má ale ten náš dom, alebo byt? Od nástrojov ako lopaty, rýle, čakany, táčky, kombinačky, kliešte, kladivá, keľne, fangle…cez stroje ako výťah, kladky, miešačky, vŕtačky…materiál ako štrk, piesok, vápno, cement, tehly, kvádre, panely, škridle… voda, železo, drevo… betón, malta… a to máte stále iba hrubú stavbu, teda asi ako vstup do jaskyne, iba samé otvory na okná a dvere. Uvedomujete si, že koľkým ľudom Ste zabezpečili do tohto bodu prácu?

Koľkým ľuďom dáte prácu na exteriéry Vášho domu? Výrobcom, predajcom a firmám, ktoré ponúkajú montáž zateplenia, pokladanie striech, maliarom exteriéru… Vášho budúceho domova. Presuňme sa dovnútra. Napojenie všetkých inžinierskych sietí a ich rozvod po celom dome, osadenie dverí, zárubní, okien, vypínačov, vodovodných batérii, WC, vaní a umývadiel, dlažby, plávajúcich podláh, radiátorov, svietidiel …

Môže Vám to v takejto podobe aj stačiť. Však ani Japonci neinklinujú k bohatému interiéru. Ale ak nie, môžete ďalej spríjemňovať interiér to Vášho domova, Vy Ste predsa Slováci! Nákupom postelí, koberčekov, konferenčných stolíkov, nočných stolíkov, písacích stolov, šatníkov, množstvom potrebných zariadení ako pračka, umývačka riadu, žehlička…zariadenie kuchyne pre vaše vznešené polovičky kde to proste bez linky v tvare U a barového stola s troma vysokými stoličkami proste nie je ani ono. Ďalej digestor, ktorý sa stará o to, aby Ste vždy cítili vôňu Vašej polovičky, chladničky a mrazničky (aby bolo vždy dosť ľadu do drinkov a na milostné hry, kde sa šľahačka nepokazí za dva dni…). K tomu milovaniu treba minimálne fajn muziku, ale dnes sa hodí aj nejaký ten televízny prijímač, možno satelit, PC a internet. Máte pocit, že tým to končí? Omyl! Vy Ste predsa iba začali. Pri jednej z milostných hier Ste počali potomka. Musíte ho šatiť, stravovať, obliekať a zariadiť aj jeho izbu.

Chcete tráviť čas aj okolo domu? Vysadiť trávu, posadiť stromčeky, vybudovať altánok, bazén pre deti a Vaše bohatstvo stráži najlepší priateľ Vás a Vašich detí? Tým všetkým čo vyššie uvedené vyrábajú, alebo s čím pracujú, tak tým dávate Vy prácu!

99% ľudí čo pracovali na Vašom dome Ste nikdy v živote nevideli a s veľkou pravdepodobnosťou ani neuvidíte. Ale tým, že Ste dokázali naplniť jednu zo svojich túžob, ba čo viac – životných potrieb Ste dali prácu dovolím si tvrdiť rozhodne viac ľuďom ako ceruzka z eseje Leonarda E. Reada, pri všetkej úcte.

Lenže v mojej „eseji“ sa niekde stala chyba. Všimli Ste si to? Vymenoval som kopec vecí a na mnohé som aj zabudol, ale na jednu nie. Kľúče od toho domu som Vám nedal. Nedal som Vám ich, lebo na Slovensku sa domy ani byty nestavajú, na Slovensku je preto viac ako 400 000 nezamestnaných, na Slovensku preto banda hlupákov a nevzdelaných tupcov rieši demografickú krízu dvoj a viacpilierovým dôchodkovým bordelom a vypatlaným odvodovým bonusom. Na Slovensku sa nestavajú domy ani byty a preto sa nemôžu rodiť ani deti. V ostatných 20 rokoch nebolo na tento svet vyvedených viac ako 600 000 Slovákov. Bola teda zavraždená celá jedna generácia. A obhajcovia tohto 20 rokov pretrvávajúceho humusu pardon hnoja sa budú pýtať, že ktorá to generácia, však ju nikto nevidel!