Netešte sa, nielen vtedy!

„Pani, mám na hodinu nižší príjem než Vy,“ tak zneli slová dlhodobo najnedôveryhodnejšieho politika v histórii samostatnej Slovenskej republiky, ktorý sa za posledné dva roky nechal v tomto rebríčku predbehnúť iba takými borcami ako je Slota a Mečiar. Dokonca jeho nedôveryhodnosť presahovala často 50% -nú hranicu, čo znamená, že bola vyššia ako hodnota všetkých nedôveryhodných politikov na Slovensku dohromady.

Za tento výrok sa na nášho „best of the best“ politika vrhol dav, a nebyť expremiérovej početnej ochranky tak mu ide o krk a o kožu.

Zacitujme si, ako celý incident opísal denník SME:

„Po sobotňajšom oficiálnom programe pietnej spomienky pri Mohyle M. R. Štefánika na Bradle začali na premiéra Mikuláša Dzurindu nadávať ľudia z davu, do ktorého premiér vošiel.“

„Situácia bola veľmi napätá. Ak by sa nepredrali k Dzurindovi ochrankári, tí ľudia by ho napadli,“ povedal SME spravodajca agentúry TASR Roman Tarabus. Pri slovných potýčkach medzi premiérom a davom bol z novinárov jediný.“

„Keď som odišiel, volal mi pán Mikle z úradu vlády a tlmočil mi požiadavku premiéra, aby som o konflikte nepísal, prípadne ho spomenul len okrajovo. O pol hodiny mi volala zmenárka, že má pokyn od vedúceho redakcie domáceho spravodajstva. Aj im volali z úradu vlády,“ tvrdil Tarabus.“

„Správa, ktorú odoslal do redakcie na uverejnenie, sa do servisu dostala v skrátenej podobe. Do správy sa nedostali vulgárne nadávky ľudí na adresu premiéra, ako napríklad „postav sa nám, ty tajtrlíček“, alebo „ešte sa stretneme, ty debil“. TASR vyškrtla aj informáciu spravodajcu Tarabusa, že premiér Dzurinda na útoky odpovedal. Zástupca riaditeľa Tlačového a informačného odboru úradu vlády Zenon Mikle potvrdil, že do TASR telefonoval, ale nechcel vyvíjať nátlak, len sa snažil „o dohodu“. „Povedal som, že by bolo vhodné, aby tam nejaké veci nedali. Agentúra TASR by mala písať, čo sa dialo oficiálne,“ povedal Mikle.“

Pokračujme:

Dzurinda podplácal novinárov aj pred voľbami v roku 1998. Prostredníctvom PR agentúry oslovila SDK 19 novinárov a za mesačný paušál okolo 20 000 Skk písali a podpisovali sa pod to, čo dostali vopred naklepané z ústredia SDK. Značka: píšte o nás pozitívne! Jeden z troch oslovených novinárov, ktorí sa nebáli o kauze prehovoriť:

„Ponúkali to za mesačný paušál, okolo 20-tisíc. Stačilo sa podpísať pod dodané komentáre či články. Boli dosť odborné, takže človek ešte k tomu vyzeral aj celkom fundovane.“

Pamätáte sa ešte na lyžovačku v Alpách hradenú jednou z DSS-iek?

Podpredseda Českého syndikátu novinárov Jan Punčochář o „alpskej lyžovačke“ svojho času povedal:

„Pri všetkej úcte k slovenským novinárom, to by som za zbieranie informácií nepovažoval.“

Ekonóm Peter Staněk v jednom z rozhovorov uviedol:

„V roku 2035 bude chýbať na dôchodky viac ako bilión korún.“ V podobnom duchu sa vyjadril aj spoluautor dôchodkovej reformy Martin Thomay. O tom, ale novinárom na lyžovačke určite DSS-ky nehovorili.

Nedávno som na svojom blogu uviedol aj nasledovné:

V rozhovore pre .týždeň bývalý šéfredaktor denníka Sme Martin Šimečka povedal:

„Jeden z problémov, ktorý som v Sme mal a pre ktorý som tam už nechcel byť, bolo ovplyvňovanie novinárov členmi vlády, najmä Ivanom Miklošom. Už vtedy – to bolo ešte pred svetovou krízou – mi prekážala slepá viera vo voľný trh. Vo svetových médiách sa už vtedy debatovalo o rizikách neoliberalizmu, lenže zaviesť takú debatu na Slovensku bolo takmer nemožné, dokonca aj v redakcii Sme.“

Toto určite nie je všetko, lenže ja už nemám chuť presviedčať ľudí, ktorí aj tak nevidia a nepočúvajú. Ako Česi vravievajú, expremiér a jeho zlepence si príliš často „nevidel(i) do huby.“

Ale boli tu ľudia, čo mu do nej videli veľmi dobre!

Takže záverom. Môžete ísť zajtra voliť, ale jedno je isté: nerozhodnete sa dobre. Srdcom voliť nemôžete, lebo žiadne nemáte. A rozumom tiež nie, lebo ten zomrel s vašimi rodičmi a starými rodičmi (vy viete o kom píšem).