Dá sa povedať, že som bol vyzvaný na inom mieste napísať článok o Grécku. Tak tu je.

Slovo bailout je dnes dôverne známe určite každému aj ekonomicky nepodkutému Slovákovi a keby len Slovákovi. Lenže koľkí z vás vedia niečo o pôvode tohto slova? Z angličtiny ho prekladáme ako výpomoc, záchranný akt, dotácia. Ale z latinského baiulare to znamená – niesť bremeno. Trochu sa teraz posunieme o krôčik iným smerom, ale k bailoutu sa ešte vrátim. Mnohým z vás je určite dobre známa aj veta, ktorú ste mohli po prvýkrát počuť už v roku 2008 – Privatizácia ziskov, socializácia strát, a žiaľ nie je tomu inak ani v prípade Grécka. Ako vieme píše sa rok 2010 a už aj niektoré mainstreamové médiá a odborníci typu Richarda Sulíka, Ivana Mikloša a iných, ktorí vytĺkajú z kauzy Grécko predvolebný politický kapitál nás už síce s viac ako ročným oneskorením informujú. Všetci menovaní uvádzajú, že z pomoci Grécku budú profitovať hlavne komerčné banky, že ide o záchranu hlavne nemeckých a francúzskych bánk a svorne tvrdia, že to zatiahnu všetci pracujúci a to nielen eurozóny zo svojich daní.

Ale kde boli keď sa vo februári roku 2009 objavil na webe dokument, ktorý pojednával o katastrofálnom stave európskeho bankového sektora. Tento dokument pochádzal priamo z dielne Európskej komisie. Prakticky ako jediný ho spomenul britský The Telegraph, ale aj ten ju po pár minútach zmazal a následne upravenú verziu hodil opäť na web.

„Európsky bankový systém na pokraji kolapsu

Európsky bankový systém je na pokraji kolapsu. Krátka správa z britského The Telegraph bola takmer okamžite zmazaná a namiesto nej tam dali novú verziu.
Na Google však môžete stále nájsť pôvodný nadpis správy:

Európske banky potrebujú 16.3 biliónov libier, varuje EU dokument

Na nete môžete stále nájsť množstvo linkov na pôvodnú správu, napriek tomu, že nová konkrétne číslo nespomína. Prečo to editor urobil? (…) Článok môže vyvolať kolaps bánk? V pôvodnej správe sa uvádza, že straty európskych bánk činia sumu 25 biliónov amerických dolárov. Ak máme zachrániť bankový systém, európske vlády budú musieť nájsť extra 25 biliónov dolárov a to veľmi rýchlo.“

Ide o takú sumu, ktorú si niektorí majú problém čo i len predstaviť. V skutočnosti, ale nejde o nič iné ako o rolovanie dlhového problému, prehnitého bankového sektora a chorého peňažného systému ľuďmi z vrcholovej politiky, ktorí ním priamo zaťažujú daňového poplatníka. Že tie citované sumy nemusia byť až tak ďaleko od pravdy dokazuje aj táto dlhová pavučina z dielne denníka The New York Times:

Asi vám nemusím ani bližšie popisovať krajiny PIGS (Portugalsko, Taliansko, Grécko, Španielsko). V preklade z angličtiny to znamená prasce. Dnes na nich nadávajú, pred časom boli dávaní za vzor aj slovenským občanom keď ich lanárili do EU a zväčša tými istými ľuďmi, ktorí dnes nadávajú. Komu to ale v skutočnosti nadávajú? Také Taliansko je 7 najväčšia ekonomika sveta, Španielsko je 10 najväčšou ekonomikou sveta. V skutočnosti treba opäť zdvihnúť zrak a pozrieť sa iným smerom.

Krach Lehman Brothers.

Grécki vládni predstavitelia dlho váhali požiadať o pomoc a viac ako 60% obyvateľov Grécka je proti nej aj dnes. Je to asi prirodzená vlastnosť takmer všetkých ľudí. Robia to tak aj ľudia stojaci za korporáciami (viď Enron) a robia to tak aj bankári. Najprv falšujú svoje dáta pomocou kadejakých hlavne účtovných trikov, aby pred verejnosťou a akcionármi zakryli skutočný stav svojich krajín, alebo spoločností. Lenže keď to praskne tak je zle. Taký Lehman Brothers to robil za pomoci triku nazývaného REPO 105.

Tu je návod, ako Repo 105 pracuje: Lehman Brothers (LB) mal veľké množstvo majetku v dlhopisoch, ktoré „predával“ inej spoločnosti cez dcérske spoločnosti v Londýne pod podmienkou, že LB by si ich mohol o niekoľko dní neskôr kúpiť späť. To je teda v podstate pôžička od inej spoločnosti. Ale LB viedol v účtovníctve toto ako predaj. LB nepovedal akcionárom a investorom, že ich v podstate zadlžuje, lebo pri spätnej kúpe je nutné zaplatiť aj úroky. Toto malo dopad aj na akciové trhy (tie zväčša po pozitívnych správach rastú), vyplácanie dividend akcionárom na základe zmanipulovaného účtovníctva. V neposlednom rade zavádzali aj audítorov. Ale keď ceny aktív klesajú, ako tomu bolo v roku 2008, veľa špekulácií znamená aj stratu veľa peňazí. Tieto obchody vykonávajú banky z dôvodu potreby zabezpečenia likvidity. V čase úverového boomu a snahy maximalizácie ZISKU museli maskovať svoje skutočné  bilančné výkazy, aby boli všetci od klientov, cez akcionárov, až po politikov happy. Myslíte si, že toto nerobia aj ostatné banky?

Dlhy robia z ľudí otrokov a ako vieme sú to otroci, ktorí nesú bremeno a aj toto bremeno. Toto bremeno nie je ale ich, nesú ho za neschopnosť, ale hlavne nenažranosť iných. A nie je tu prakticky nikto kto by ukázal prstom na skutočné prasce tohto sveta. Môžete aj po prečítaní týchto riadkov mať dojem, že sú nimi stále obyvatelia krajín PIGS, ale …

Ak chceme ochrániť ekonomiku pred stále rastúcim vplyvom bankového sektora, ktorý aj v čase kríz neustále vykazuje zisk a pred regulačnými zlyhaniami zo strany štátu, je jedinou vážnou možnosťou nechať skrachovať veľké banky („too big to fail“) a nastoliť nový peňažný systém, ktorý bude slúžiť všetkým ku prospechu a nielen 1% nenažraných.