Pri písaní tohto článku som si kládol otázku, či nie je nebezpečné poukazovať v súčasnej vnútrospoločenskej situácii na nevysvetlenú minulosť ľudí, ktorí riadia náš štát? Ale hoci sa veľa hovorí o prepojení politiky, kapitálu a mafie, myslím si, že silnejší ako strach musí byť rešpekt k spravodlivosti, slobode a rovnosti.

Autor: Miroslav Klobučník

Kšeftárske počiatky pána Počiateka

November 89 priniesol vyslobodenie spod jarma komunistickej totality. Predstavoval neočakávaný zvrat udalostí, s ktorým nepočítala ani tá najodvážnejšia frakcia komunistickej strany. Ako blesk z čistého neba ukončil prázdne reči o prestavbe, ktorými pražské politbyro ÚV KSČ oblbovalo slovenskú a českú verejnosť. Tí čo dovtedy vládli, museli odísť. No skutočne odišli aj tí, čo využívali nespravodlivý systém vo svoj prospech?

Od rozkladu marxistického monopolu ubehli už dve dekády komplikovaného spoločenského vývoja. Privatizácia uvoľnila cestu inštalácii nových pomerov v štáte. Posvätila existenciu rozdielnych individuálnych ekonomických vymožeností. Amnestovala „zvláštne kontakty“, ktoré sa neraz skryto sformovali ešte v husákovskom Československu. Rozklad „Anciente Regime“ znamenal aj tentoraz etablovanie novej aristokracie, ktorá zlegalizovala svoju pozíciu na spôsob rímskeho patriciátu. Prenikla do riadenia Res Publicae (republiky) a začala tvoriť zákony. Bola teda Nežná revolúcia skutočne revolúciou, alebo iba nevedomým nástrojom transformácie moci?

Čo vlastne november 89 priniesol

Bude raz istotne zaujímavé zistiť, aký podiel na tvorbe súčasnej slovenskej nobility majú tí jednotlivci, ktorí boli v prednovembrových časoch priamo zainteresovaní do pôžitkov všeobecne nedostupných v socializme. Veď v polovici osemdesiatich rokov 20. storočia jestvovala v Československu široká skupina ctižiadostivých funkcionárov, ktorá nebola zaradená do normalizačnej nomenklatúry. Nemohla preto napredovať vo vtedajšom spoločenskom rebríčku. Tento handicap dokázala kompenzovať po svojom.
Viaceré ideologicky nevyhovujúce ale v praxi potrebné kádre boli na sklonku komunizmu v najlepších rokoch. Mali bohaté skúsenosti a kontakty, ktoré získali vďaka lukratívnym pracovným pozíciám. Na zahraničných pracovných cestách a pobytoch spoznali Západ. Zistili, ako chutí luxus a priučili sa spôsobu ako sa dá k nemu dopracovať.
Viac než triedna vyspelosť bola pre posthusákovských realistov dôležitá schopnosť pretaviť pod rúškom zdegenerovanej strany v individuálny prospech všetko, čo sa len dá. Na túto skutočnosť poukazuje aféra Babinského, kráľa Oravy. Hoci bola výnimočná tým, že zasahovala až do najvyšších štátnych a straníckych kruhov (o čom sa ale verejnosť nesmela dozvedieť), bola vlastne len čriepkom v celkovej mozaike. V socialistickom zriadení bolo takýchto kšeftárov a kšeftárikov nespočetne. Jediné, čo ich brzdilo naplno rozbehnúť svoje aktivity, boli uzavreté hranice a téza o beztriednej spoločnosti. Dosvedčuje to aj nasledujúci príbeh firmy „Počiatek otec & syn“.

Know-how firmy Počiatek

Zakladateľom podnikateľského úspechu, ktorý nedávno spropagoval jeden nemenovaný bulvárny plátok, je Izidor Počiatek narodený 12. marca roku 1932. Gymnázium ukončil roku 1951. Nasledujúce dva roky pôsobil ako vojenský redaktor. Patril k tým chápavejším a preto roku 1952 vstúpil do KSČ. To mu pomohlo nastúpiť na štúdium na Vysokej škole pre medzinárodné vzťahy v Prahe. Robotnícky pôvod a stranícka knižka mali v tom čase čarovnú moc. Izidor zakrátko prestúpil na Inštitút medzinárodných vzťahov do Moskvy, ktorý úspešne absolvoval roku 1960. Stal sa špecialistom na medzinárodné otázky pre krajiny Východu, ktorý ako jeden z mála v Československu ovládal dokonale indonézsky jazyk.
Po návrate zo ZSSR nakrátko pôsobil na Ministerstve zahraničných vzťahov v Prahe, kde bol zaradený na referáte Indonézia. V roku 1961 sa ujal čerstvo vytvorenej funkcie vedúceho tlačového a informačného centra československej ambasády v Djakarte. Zaujal pozíciu 2. tajomníka zastupiteľského úradu. V tom čase predstavovala Indonézia stret záujmov ZSSR a USA. V krajine vládol režim naklonený socialistickému bloku, ktorý sa ale nepokladal za jeho súčasť. V plnom prúde tu preto prebiehala spravodajská vojna nukleárnych veľmocí a politicko-mocenský boj pravice s ľavicou. Kto sem prichádzal v diplomatických službách spriatelenej socialistickej krajiny, akou Československo v tom čase bolo, mal zväčša aj podružné poslanie.
Izidora Počiateka zaevidovali tesne pred jeho odletom do Djakarty ako tajného spolupracovníka 1. Správy ŠtB v Prahe (rozviedka v zahraničí). Viazací akt previedol dňa 23. 2. 1961 na návrh referenta Prokoša orgán Ladislav Houšek zo 7. odboru 1. Správy ŠtB v budove Ministerstva vnútra na Letné v Prahe. Izidor súhlasil ochotne so všetkým. Prisľúbil, že bude napomáhať ŠtB počas jeho pobytu v Indonézii. Bol požiadaný o napísanie sľubu o spolupráci a mlčanlivosti. Sám si zvolil krycie meno Pavka.
V tej dobe bol Izidor Počiatek už dlhšiu dobu rozpracovávaný ako vhodný typ. ŠtB si už dávnejšie všimla to, čo bolo pre jej zámery mimoriadne cenné. Ako človek, ktorý skvele ovládal indonézsky jazyk, nemal najmenší problém s nadväzovaním kontaktov s cudzincami. Do toho času ho československá armáda a Ministerstvo vnútra (MV) už niekoľko krát využili na preklady textov. Lenže situácia si teraz vyžadovala preklady ďaleko chúlostivejších dokumentov získaným rozviedkou na 42. odbore 1. Správy.
ŠtB Izidora nepreverovala pred ukotvením. Bol predsa členom KSČ a zastával viacero politických funkcií ako napr. tajomníka Okresného výboru Československej mládeže v Piešťanoch. No nedá sa povedať, žeby ŠtB bola úplne naivná. Podľa hlásenia svojej agentúry v ZSSR z roku 1957 vedela, že počas vysokoškolského štúdia v Moskve hanil pomery v ZSSR a propagoval heslo: ČSSR je USA Európy.
Roku 1959 agent Pavol upozornil, že si Izidor dokázal v ZSSR získať viacerých dobre situovaných miestnych obyvateľov. Ich vymoženosti ako autá a byty využíval pri organizovaní návštev z ČSR na Krym a do Leningradu. Oplácal to protihodnotami dovezenými z Československa ako topánky, čižmy atď. Mal sklon ku kariérizmu a vypočítavosti.

Aktivity v Indonézii

Zakrátko po prílete agenta Pavku do Djakarty sa ukázalo, že zďaleka nejde o mladého presvedčeného komunistu- vlastenca. Bol skôr agentom motivovaným k spolupráci sledovaním vlastného prospechu. K tomu prirodzene patrila vyhliadka na finančný zisk v podobe získavania peňažných odmien v tvrdej mene. Prekladal pre ŠtB indonézske texty s označením „prísne tajné“, za čo dostával lukratívny honorár.
Roku 1962 bol kritizovaný, že v spolupráci vidí hlavne možnosť nadštandardného zárobku. Celkovo ho však hodnotili ako agenta, ktorý má dobrý vzťah k MV… „Úlohy plní celkom dobre a spoluprácu berie seriózne. Jeho rukami prakticky prechádza všetok materiál rozviedky v indonézskom jazyku“…
ŠtB si bola vedomá, že pri prekladoch odhaľuje všetky pramene – svojich diverzných spolupracovníkov, ktorých získala v prostredí indonézskej štátnej správy, bezpečnostných zložiek a novinárov. Považovala však Izidora Počiateka za skúseného ideologického spolupracovníka, ktorého môže využívať ku všetkým operatívnym prácam.
Preklady teda neboli zďaleka jedinou pracovnou náplňou agenta Pavku. Vďaka komunikatívnosti začal čoskoro sám na príkaz riadiaceho „orgána“ vyťažovať Indonézanov, s ktorými prichádzal v rámci pracovných kontaktov do familiárnejšieho styku. Vďaka tomu sa mu podarilo odovzdať niekoľko správ k vnútornej politike Indonézie a k prenikaniu vplyvu NSR a USA do tejto krajiny.
Agenta Pavku zapojila ŠtB do realizácie agentúrnych operácií s krycími názvami Karno, Luna, Uznání, Znervoznení a Družba. Čerpal informácie priamo z prezidentského paláca v Djakarte, Ministerstva zahraničných veci (MZV), z policajných a vôbec ozbrojených zložiek. Dokonca využíval informátora etablovaného vo vyšších armádnych kruhoch, ktoré boli nepriateľsky naladené voči komunistickej strane Indonézie. Práve z tohto prostredia predal svojmu riadiacemu orgánovi viacero cenných správ.
Dokonca sa roku 1962 zoznámil s pracovníkom ambasády USA, o ktorom mala ŠtB indície, že ide o príslušníka špeciálnej služby. Neskôr, ako uvidíme, chcela využiť náklonnosť Američanov k Izidorovi na prienik do nepriateľského prostredia. Nateraz bol však daný príkaz stiahnuť sa.
Nečudo, že pri takomto vyťažení rástlo Izidorovo sebavedomie. Cítil sa byť protežovaný a roku 1964 dával na československej ambasáde najavo svoje nadradené postavenie. Smerom von zas strácal zmysel pre opatrnosť. Napríklad diplomatom ZSSR a NDR prezradil poznatky z prekladov tajných dokumentov. Hrozilo prevalenie (t. j. dekonšpirovanie), preto vedenie rezidentúry odporučilo pražskej centrále odvolať Izidora domov.
V septembri 1965 sa Izidorovi Počiatekovi skončilo jeho funkčné obdobie. Vrátil sa domov, pričom ešte v Djakarte sa viackrát márne usiloval o prijatie do ŠtB. V Prahe pracoval naďalej v službách MZV na tlačovom odbore pre Áziu. V tajnej spolupráci však pokračoval. Okrem prekladateľskej činnosti bol zameraný na styk s indonézskymi diplomatmi. Do Djakarty sa vrátil roku 1966. Prepracoval sa medzi najvyťaženejšie články tamojšej rezidentúry. Vo vyhodnotení z roku 1968 je uvedené, že pracoval iniciatívne a s veľkou chuťou.
V Indonézii v tom čase vládol už nový režim. Generál Suharto sa prestal nielen orientovať na Moskvu a Peking, ale začal prenasledovať komunistov, ktorí sa neúspešne pokúsili o prevrat v auguste 1965. V krajine narastal vplyv USA.
Roku 1968 nadviazal Izidor Počiatek dôverné styky s pracovníkom ambasády USA, ktorého rezidentúra vyhodnotila v Djakarte inak považovaným za rozviedčika CIA, ktorý neskôr pôsobil aj v NSR. Lenže o tomto kroku neinformoval 1. Správu ŠtB. Vzniklo po prvýkrát podozrenie zo spolupráce s Američanmi. Keď sa Izidor dostal po auguste 1968 do nemilosti Husákovcov, ponúkol mu spomenutý diplomat USA pomocnú ruku. V prípade, ak by chcel emigrovať, mal sa obrátiť na určitú adresu vo Viedni.

Po auguste 1968

Hoci bol Izidor odchovancom moskovskej školy, nepatril k ruso resp. sovietofilom. Keď došlo k okupácii Československa, ako vedúci tlačového oddelenia vystupoval naďalej v zhode s dubčekovskou líniou. Ako sa neskôr pred orgánmi ŠtB ospravedlňoval, robil tak z vlastnej informačnej izolovanosti. Za tieto postoje mu odobrali ešte v Djakarte roku 1968 stranícku knižku. Roku 1970 ho vylúčili zo strany, odvolali do Československa a prepustili zo služieb Federálneho Ministerstva Zahraničných vecí.
Veľkú ujmu to ale nespravilo. Izidor okamžite prešiel do Československej televízie (ČsTV), kde sa ujal funkcie vedúceho oddelenia zahraničných stykov. Dokonca roku 1970 získal titul doktora filozofie v spojení s vedeckou hodnosťou kandidáta historických vied. Roku 1972 ho síce z postu vedúceho v ČsTV odvolali „ … po odhalení ďalších (jeho) postojov v roku 1968…“, avšak už roku 1976 sa stal vedúcim tlačového oddelenia ČsTV. To mu umožnilo v rámci pracovného zaradenia udržovať diplomatické styky s pracovníkmi ambasády USA v Prahe a ambasády Indonézie v Prahe a Viedni, ktoré pestoval od svojho návratu z Djakarty.
Pády a vzostupy Izidora Počiateka nápadne korešpondovali so zmenami postoja ŠtB k jeho osobe. 1. Správa fakticky ukončila spoluprácu roku 1968 (oficiálne až 24. 11. 1970). Obnovila ju roku 1969, lebo nemala dostatok fundovaných prekladateľov. V tom čase kulminovala akcia Madrid. Navyše agent Pavka bol naďalej ochotný referovať o svojich stretnutiach s diplomatmi „nepriateľského“ zahraničia.
Izidorovi sa hra vyplatila, čo korešponduje s jeho vyššie uvedeným bezproblémovým prechodom na lukratívnu pozíciu v ČsTV. Neskoršie odvolanie z nej sa zas udialo súbežne s definitívnym ukončením spolupráce s 1. Správou ŠtB dňa 31. 6. 1972. Netreba zvlášť zdôrazniť, že na odhalení negatívnych postojov v roku 1968“ mali významný podiel práve poznatky získané z agentúry (AZ Viktor, 23. 6. 1971).

Nový počiatok

Izidor takmer upadol do kategórie Nepriateľ, ale dokázal sa z toho vysekať. Údajne pochopil deštruktívnu snahu voľakedajších protagonistov Pražskej jari a dištancoval sa od nich. Zachraňoval to, čo si najviac cenil. Dňa 23. 1. 1973 dosiahol zrušenie blokácie svojej osoby na Odbore pasov a víz za tú cenu, že ako kandidát tajnej spolupráce tentoraz 2. Správy ŠtB (boj kontrarozviedky s vonkajším nepriateľom) pod krytím Jupiter informoval o diplomatoch akreditovaných na ambasáde USA v Prahe. Od tohto momentu mohol opäť cestovať do zahraničia, kde, ako sa zdá, sledoval vlastné ciele.
Dňa 11. 3. 1974 preregistrovali Jupitera na agenta Marec. Z plánu využitia je zrejmé, že Izidor Počiatek začal byť využívaný k previerke stykov kolegov a známych (prevažne pracovníkov TV) s diplomatmi Spojených štátov a západnými novinármi. Nestalo sa tak náhodu. ŠtB v tom čase vyhodnotila, že špeciálne služby USA sa snažia preniknúť do československých kultúrnych inštitúcii.
Čo je ale podstatné, agenta Marca využila ŠtB opakovane k neúspešnej realizácii podstáv k špeciálnym službám USA. Pritom nie je zďaleka vylúčené, že na neúspechu prielomu mohol mať vedomú zásluhu aj samotný Izidor, ktorého ŠtB od roku 1986 znovu podozrievala zo spolupráce zo CIA.

Dvojagent alebo obyčajný šmelinár?

Za všetko môže nevydarený prienik do CIA, ku ktorému došlo roku 1982 počas expedície Vydavateľstva Obzor do Malajzie, Singapuru a Indonézie. ŠtB sa snažila motivovať agenta Marca k riskantnému pokusu ako inak než finančne. Využila skutočnosť, že jednotliví členovia expedície mali k dispozícii nedostatočné množstvo valút.
Izidor dostal inštruktáž ako postupovať a čo Američanom prezradiť. V prípade nebezpečenstva mal kontaktovať rozviedčikov ŠtB legalizovaných na československej ambasáde v Kuala Lumpur – radcu Vasička a prvého tajomníka Blahetu. Lenže po počiatočnom zdarnom navodení styku napojili dôstojníci CIA Izidora na detektor lži. A tu podľa verzie menovaného odhalili jeho spoluprácu s ŠtB.
Od tej chvíle sa niečo zlomilo. ŠtB odštartovala stálu kontrolu a previerku agenta Marca. Dodatočne si vyhodnotila, že neinformoval pravdivo o dosiahnutom kontakte na pracovníkov rezidentúry USA. Izidor upadol do podozrenia, že hrá vlastnú hru. ŠtB ho prestala aktívne využívať na rozpracovávanie indonézskych diplomatov akreditovaných v Československu. 2. Správa ho upodozrievala, že využíval svoje kontakty pod rúškom tajnej spolupráce na krytie odovzdávania záujmových informácií najmä z vnútropolitickej situácie. Zároveň zámerne skreslene informoval o stretnutiach so záujmovými osobami (zamlčoval podstatné skutočnosti).
Izidorovú činnosť dvojagenta naznačovalo fyziodetekčné vyšetrenie, ku ktorému bol podrobený dňa 30. 9. 1986. ŠtB však svoju nedôveru zatajila. Na kontrolu agenta Marca nasadila odpočúvanie a previerku korešpondencie. Major Štefan Stanko dokonca navrhol vykonať utajenú technickú prehliadku bytu.
Na základe uvedených úkonov ŠtB skonštatovala, že agent Marec sa vymkol kontrole … „poskytuje cudzej moci informácie z politickej a kádrovej oblasti v ČSSR a vnútornej politiky cestou zemského úradu Indonézie. Robí tak pod legendou riadenia československou kontrarozviedkou. Od diplomatov Indonézie získava protihodnoty finančné alebo iné“…

Business is business

ŠtB sa napokon dopátrala k podstate aktivít Izidora Počiateka. Nešlo o špionáž ale obyčajné kšeftovanie so značkovým tovarom vo valutách. Zistila, že diplomati Indonézanie, s ktorými sa Izidor vo veľkom stretáva, sledujú iba osobný prospech a zaoberajú sa trestnou činnosťou, o ktorej jej agent Marec vedel ale nijak neinformoval. Nakoľko bol nadpriemerne vnímaný, ŠtB sa rozhodla, že odvedie jeho pozornosť od tohto zistenia tým, že predhodí návnadu. V roku 1987 sa z Marca stal (pseudo)agent Taurus s novým zameraním.
Náročné úlohy (ako prienik do ambasád USA a Indonézie) bol nahradený kalibrom nižšej ráže. Izidor mal skúmať ohlasy účastníkov medzinárodných filmových festivalov, alebo špicľovať na kolegov z televízie v súvislosti s koprodukciou filmov so západoeurópskymi filmovými spoločnosťami. Tiež mal sledovať, či nedochádza k zneužívanie rozmnožovacích zariadení pracovníkmi propagačného oddelenia a aktivizácii pravicových oportunistov v TV. Najdôležitejším však bol príkaz, aby obmedzil kontakty s diplomatmi Indonézie vo Viedni a v Prahe.
To však Izidor odmietal s odôvodnením, že ide o pracovné stretnutia iniciované druhou stranou. Dňa 4. 5. 1988 bola vykonaná razia v byte Izidora Počiateka. Verejná bezpečnosť vyšetrovala bližšie nešpecifikovaný trestný čin, ktorý mali spáchať jeho synovia Martin a Ján (narodený 16. 9. 1970). V priebehu výsluchov sa Izidor dekonšpiroval ako tajný spolupracovník. ŠtB to využila ako dôvod, aby sa konečne zbavila agenta, ktorý produkoval priveľké náklady a nebol spoľahlivý. Dňa 6. 7. 1988 oficiálne rozviazala spoluprácu, za ktorú od roku 1961 vyinkasovala celkovo 45 000 korún, z toho priamo na odmeny Izidora Počiateka odišlo 30 500 korún.
Lenže v tom čase agent Taurus rozbiehal vlastný projekt na zvýšenie finančných zdrojov. Rozhodol sa naplno využiť nadštandardné kontakty so zahraničnými diplomatmi, kontakty na Rakúsko a NSR ako i znalosti domácich pomerov. Vedel presne, kde sa dá čo od koho zohnať. Napríklad pre indonézskeho diplomata akreditovaného v Rakúsku dokázal zohnať značkové lustre Bohémia z depozitu Slovenskej národnej rady. Nemal problém zafinancovať dva klavíry, za ktoré sa hodlal neskôr vyplatiť v tvrdej mene.
K ďalším podnikateľským aktivitám patril neoficiálny nákup valút v objeme ďaleko presahujúcom možnosti vtedy bežného devízového prísľubu. Izidor Počiatek bol zainteresovaný minimálne do plánu dovážať ojazdené mercedesy a náhradné autodiely z Rakúska formou darovacích zmlúv cez hraničný prechod Berg, kde bola do ulievania cla zainteresovaná účtovníčka tamojšej colnice. Sprostredkoval predaj opotrebovanej zahraničnej elektroniky, ktorá nebola v Československu dostupná.

Vyšetrovanie do stratena

ŠtB sa pripravovala na záverečné zúčtovanie. Od 1. 8. 1988 zbierala na Izidora podozrivé poznatky v signálnom zväzku. V ňom sa okrem iného nachádzajú aj výpovede vo veci vysvetlenia k trestnej činnosti hospodárskeho charakteru. V pozadí síce ešte rezonuje podozrenie zo špionáže v prospech cudzej moci, ale analýza 8. odboru 2. Správy ŠtB napokon vyvrátila takúto možnosť. Izidor sa nedopustil pri stretnutiach s indonézskymi diplomatmi vyzradenia štátneho tajomstva. Preto náčelník 8. odboru Jozef Fidler odporučil riešiť akciu Taurus po línii hospodárskej trestnej činnosti.
Avšak vzišlo aj z toho. V súvislosti s rozkladom komunistickej totality bolo rozpracovávanie Izidora Počiateka ukončené. V dôvodovej správe z 5. 12. 1989 sa môžeme dočítať, že toto rozhodnutie padlo na základe nového posúdenia obsahu odovzdaných informácii indonézskym diplomatom z pohľadu vývoja vnútropolitickej situácie v Československu. O šmelinárskych aktivitách už niet ani len zmienky.
Kapitán ŠtB Petrík sa dokonca pokúsil poupratovať. Navrhol skartovať celý kompromitujúci signálny zväzok Taurus a z agentúrnych zväzkov zachovať iba torzo. Na zásah nadriadeného mu to však neprešlo. Ale možno podobný zákrok sa vydaril na Správe VB, kde vyšetrovali podiel Jána Počiateka z trestnej činnosti, o ktorej mali kriminalisti vedomosť už roku 1988.
Rodina Počiatekovcov vstúpila s čistým štítom do éry otvorených hraníc. Mala k dispozícii svojpomocne zabezpečený kapitál a dôležité kontakty potrebné napríklad pre dovoz opotrebovaných počítačov z Djakarty. Tu sa totiž Izidor Počiatek stal československým veľvyslancom a pozval si k sebe na skusy svojho syna, terajšieho ministra financií SR.
Na záver už len dodám, že trestná bezúhonnosť bola základnou podmienkou „sine non qua“, bez ktorej by nešlo zameniť biznis s opotrebovaným tovarom za spravovanie štátnej pokladnice.

Prílohy:

1974 záväzok k spolupráci s II. Správou ŠtB Bratislava.jpg

Memorandum agenta Počiateka s krycím menom Marec.jpg

Obal agentúrneho spisu Izidora Počiateka.jpg

Vnútorná strana obalu spisu Izidora Počiateka.jpg

Záznam zo schôdzky riadiaceho dôstojníka s agentom Marcom vo veci trestnej činnosti jeho synov.jpg