Založ si blog

Rockefeller, Rothschild, Lenin, ropa a potoky krvi.

V roku 1873 prichádzajú do mesta Baku v Azerbajdžane po prvýkrát bratia Nobelovci zo Švédska. Ludvig a Robert. Najslávnejší z bratov Alfred síce v Baku nikdy nebol, ale dvom súrodencom poskytoval nezaplatiteľné rady pri ťažbe, spracovávaní, uskladňovaní a preprave ropy. Bratia Nobelovci prišli do Baku na výzvu ruskej vlády po tom ako vláda umožnila ľuďom voľnú súťaž pri kúpe pozemkov a hlavne z dôvodu, aby pomohli ruskej rope etablovať sa na svetových trhoch. V roku 1879 Nobelovci vytvárajú akciovú spoločnosť, ktorej sú vlastníkmi. Do Baku prišlo vtedy mnoho odborníkov hlavne z Fínska, Nemecka, Nórska a Švédska. Spolu založili v Baku kolóniu s názvom Villa Petrolea, aj dnes známu pod menom „The Black City“. Ruský biznis s touto komoditou sa mohol rozbehnúť na plné obrátky.

Ropa z Baku zaplavila európsky trh.

Ropné polia, prepáčte oprava, ropné pole v Baku malo 4 štvorcové míle. Ropa bola kvalitnejšia a jej vyťažené množstvo vysoko prevyšovalo hlavných konkurentov z Ameriky, hlavne Rockefellerov Standard Oil. Ludvig Nobel prichádza so sofistikovanejšou formou rafinácie ropy čo likviduje takmer monopolné postavenie Rockefellera. Kým v Baku jeden ropný vrt v tom čase poskytoval 280 barelov ropy tak tie americké v Pennsylvánii a v Ohiu iba 4,5 barelu denne. Ruské náklady na dodávku k spotrebiteľom predstavovali 1/3 z tých amerických. Kým v roku 1882 nakúpilo Rakúsko Uhorsko od Rockefellera viac ako pol milióna barelov americkej ropy, tak v roku 1890 to bolo nula barelov. Vývoz ropy z Baku začal v spomínanom roku 1882. V tom čase americké rafinérske spoločnosti ovládali 85% svetovej produkcie ropy. O šesť rokov neskôr to bolo už iba 53%.

Nezostávalo Rockefellerovi nič iné, len sa pokúsiť o získanie ťažobného práva na ropu v Baku. Lenže Standard Oil bolo v Európe nenávideným menom a o jeho zlej povesti vedel aj ruský minister financií Sergei Witte. Ťažobné práva Rockefellerovi nechal blokovať. Bola to pre Standard Oil rana, lebo v tom čase prehráva konkurenčný boj aj v Barme a na Jáve s Royal Dutch Oil. Európsky a ázijský trh postupne ovládli cárovia Ruska Alexander II, jeho syn Alexander III, ich bankár Baron Alphonse Rothschild, bratia Nobelovci a „azerbajdžanský Tomáš Baťa“ Haji Zeynalabdin Taghiyev. Rockefeller sa preto rozhodol založiť pre európsky a ázijský trh spoločnosť Anglo-American Oil Company. Kto stál v pozadí tejto korporácie zostalo Rusom utajené aj keď Sergei Witte sa zastrájal, že nech Rockefellerova firma ponesie akékoľvek meno v Rusku podnikať nebude.

Rockefeller a Rothschild boli konkurentmi, chvíľu.

Rockefeller vzdal konkurenčný boj po tom ako zistil, že za firmou Royal Dutch Oil, ktorá sa medzičasom spojila s firmou Shell Transport Marcusa Samuela stoja peniaze rodiny Rothschildovcov. Pri stretnutí s Rothchildom John D. Rockefeller poznamenal jednu z pamätných viet.

Competition is a sin!“

„Súťaž je hriech!“

Veža za vežou, vrt za vrtom, barel za barelom, tanker za tankerom. Každý jeden ďalší vyťažený barel znamenal pokles ceny ropy na trhu. Rockefeller bol s takýmto vývojom nespokojný. Klesali mu zisky a strácal podiel na trhu.

Na začiatku 20. storočia skupina podnikateľov a bankárov okolo Rockefellera zakladá American International Corporation [AIC]. Boli tu združení ľudia ako bankári Andrew Mellon, Jacob Schiff a JP Morgan, oceľový magnát a finančník Andrew Carnegie a ďalší „baróni“ podnikania.

No už cca o 10 rokov skôr sa objavujú v Baku prvé nepokoje. Jedným z agitátorov, ktorí usporadúvali tajné mítingy nevzdelaných robotníkov pracujúcich na ropnom poli v Baku bol aj Koba, neskôr známy ako Stalin. Agitátori boli financovaní cudzími sponzormi. K tomu lúpeže a vraždy boli na dennom poriadku. V roku 1907 boli dokonca zavraždení 4 švédski robotníci (Anders Tauson, Gustav Adolf Packendorff, Lotberg a Anderson) pracujúci vo firme bratov Nobelovcov. Po tomto incidente opúšťajú Baku prví cudzinci, ktorí sa obávajú o svoju bezpečnosť a svoj život.

V roku 1918 sa časť rodiny Nobelovcov vracia do Švédska. Strácajú väčšinu svojich spoločností v Európe. Po tom ako v apríli 1920 vstupuje do Baku boľševická Červená armáda, zapaľuje, ničí a plieni nielen ropné polia, ale aj domy majiteľov ropných spoločností vo Villa Petrolea. Dochádza k znásilňovaniu žien, k mučeniu a vraždeniu niekoľko tisíc ľudí, ktoré neobišlo ani deti. Poslední Nobelovci opúšťajú Baku a svoju ropnú spoločnosť o niekoľko mesiacov neskôr predávajú firme z New Jersey, firme Johna D. Rockefellera, firme Standard Oil. Bratia Nobelovci tak ako aj Rothschild zaznamenali stratu, no kým Nobelovci museli zabezpečiť rodine ekonomickú a finančnú budúcnosť, tak Rothschild s Rockefellerom sa postarali, že Rusko po revolúcii už nebolo svetovým hráčom na ropnom poli. Aj k tomu slúžilo nastolenie komunistického režimu v ZSSR.

Dnes už nie je žiadnym tajomstvom, že boľševickú revolúciu financovali bohaté kruhy amerických a európskych bohov podnikania. Leninov dobre známy zapečatený vlak, v ktorom bolo okrem Lenina asi 150 revolucionárov a 5 miliónov USD, ktoré mali byť použité na zvrhnutie cára, na vyvolanie nepokojov, revolúcie a aby Rusko bolo nútené zastaviť vojnu s Nemeckom. Ďalej, Trockého 20 miliónov USD v zlate od Jacoba Schiffa za tým istým účelom. Jedným z motívov Lenina mohla byť pomsta. Pomsta za to, že v roku 1887 popravili Leninovho brata Alexandra Uľjanova za pokus o atentát na cára Alexandra III. Ten bol známy ako veľký národovec. Dokonca sa pokúsil rusifikovať Židov, lebo chcel dosiahnuť, aby celý národ hovoril jedným jazykom. Prenasledovaní Židia utekali do zahraničia. V predvečer revolúcie sa do Ruska ale vrátili…

A daň za túto chybu Alexandra III?

Vysoká!

„V boľševickej revolúcii máme niektorých z najbohatších a najmocnejších mužov sveta, ktorí financujú hnutie, ktoré tvrdí, že jeho samotná existencia je založená na koncepcii zbaviť bohatstva ľudí ako sú Rothschildovia, Rockefellerovia, Schiffovia, Warburgovia, Morganovia, Harrimanovia, Milnerovia. Ale títo ľudia zjavne nemajú strach z medzinárodného komunizmu. Je logické domnievať sa, že ak to financujú a nemajú z toho strach, musí to byť preto, že to riadia. Je možné nejaké iné vysvetlenie, ktoré dáva zmysel? “

Gary Allen

Lenin si možno uvedomil, že aj jeho niekto vedie na motúzoch:

„Štát nefunguje tak, ako sme si priali, človek je za volantom a zdá sa, že to riadi, ale auto nejde v požadovanom smere. Pohybuje sa, ako si to želá iná sila.“

Napätie medzi Bielymi a Červenými trvalo až do roku 1922. V priebehu piatich rokov zomrelo cca 28 miliónov ľudí. V ZSSR nebolo bezpečne ani potom, ukrajinský hladomor, gulagy… 65 miliónov mŕtvych do roku 1940. Z pomsty a za „kvapku“ ropy…

Zabudli sme a pomník zavraždeným nepostavil zatiaľ nik.

krija

For all we ought to have thought... Za všetko na čo myslieť sme mali... and have not thought, a nemysleli, all we ought to have said... všetko, čo sme mali povedať... and have not said, a nepovedali, all we ought to have done... všetko, čo sme mali urobiť... and have not done... a neurobili...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 213
Celková čítanosť: 417475x
Priemerná čítanosť článkov: 1960x

Autor blogu

Linky