23. augusta toho roku som podpísal interné oznámenie o nevyužívaní internetu na súkromné účely. Snáď mi bude pre tentokrát odpustené. V podstate ani nejde až tak o súkromné účely, keďže ide o našu firmu, ktorá je v spomínanej slepej uličke. No a pravdu povediac aj kvôli mne.
Tomáš Baťa svojho času vravieval o tom, aby sa ľudia nenaháňali za peniazmi, aj tak ich nikdy nedobehnú, nech pracujú lepšie ako sused a peniaze si ich nájdu samé. Aj v mojom prípade sa to vlastne splnilo. Lenže ako šiel čas som prestal pracovať lepšie ako moji kolegovia, možno ani nie tak lepšie, ale menej. Môj výkon už nezodpovedal peniazom, ktoré som zarobil a stále zarábam. Pridal som sa k tým, ktorí robia málo, ktorí robia pod svoje možnosti, alebo nič a Tí vo firme, ktorá je v slepej uličke paradoxne zarábajú najviac.
Chcem sa týmto ospravedlniť všetkým mojim kolegom, ktorí našu firmu aj v tej slepej uličke dokázali držať nad vodou a zároveň im poďakovať. Verte mi, spočítam ich na jednej ruke. Ďalej im chcem zdeliť, že už nikdy sa nepridám na stranu tých čo nič nerobia. V ostatný štvrtok som sa pridal k tým čo to tu ako sa hovorí podržali. Dúfam, že motivujem aj tých kolegov, čo sa už v spomínaný štvrtok čudovali, že prečo robím viac, a dokonca aj to, čo v náplni práce nemám.
Už sa nebudem pozerať na to, že kto ako málo urobil. Už ma „nič nerobiaci“ nebudú demotivovať svojimi podpriemernými výkonmi. Snáď ich budem motivovať ja k tomu, aby Oni začali pracovať viac a snáď s našou pomocou prídu potom peniaze ako prišli za mnou aj za tými, ktorí dreli, ale nezarábali k tomu zodpovedajúce peniaze.
PS TF ďakujem Ti, že si mi pripomenula, že čo je dôležité. Vedel som to, ale počas toho ako plynul čas som na to zabudol.