Už dávnejšie som vyslovil hypotézu o tom, že ľavicový volič je pravicovejší ako volič čo sa na pravicového iba hrá a v tomto článku sa túto moju hypotézu pokúsim dokázať. Vy mi ju môžete v diskusii potom následne vyvrátiť.
Začnime Anarcho – kapitalistami.
Anarcho – kapitalisti tvrdia, že štát je práve to zlo, najväčšie zlo aké ľudstvo vôbec postihlo, ale aj o tom sa dá viesť polemika. Prečo?
Nejaký chytrák zadefinoval, že kapitalizmus vznikol niekedy v 16. storočí (pravda, ani ja som sa tomu moc nebránil, dodnes) keď ukončil éru feudalizmu. Jednou z jeho definícií sú súkromne vlastnené výrobné prostriedky (faktory). Iná definícia pre zmenu pojednáva o troch základných výrobných faktoroch. Práca, pôda, kapitál.
Ľudia pracujú odjakživa, Bohom (teda aspoň podľa knihy kníh) dostali právo pôdu obrábať a dokonca ju vlastniť. Vari šľachta túto pôdu nevlastnila? Ako dar dostali ľudia kapitál, ktorý nám ponúka planéta Zem a o ktorého vznik sme sa ničím, ale ničím nepričinili. Ak nepočítame tých pár šutrov, čo sem dopadlo za tie milióny rokov z neba, tak tu nie je nič čo by nebolo darovaným kapitálom od našej matičky. Takže z toho vyplýva, že kapitalizmus tu nie je len 400 – 500 rokov, ale o mnoho dlhšie, tisícročia!
Ďalším čoraz častejšie používaným termínom je, že každý človek hladí na svoj vlastný záujem a na základe neho koná. Na základe tohto vznikali ale aj národy a to do takej podoby ako ich môžeme pozorovať dnes. Ľudia v dobách dávno minulých hnaní vlastným záujmom, často záchranou vlastného života opúšťali svoje kmene, aby sa usadili v iných miestach našej planéty, vyznávajúc iné hodnoty ako pôvodný kmeň, národ, vznikla iná/nová kultúra, zmenila sa ich strava, tradície, pozmenila sa reč atď.
Nové územie, novú pôdu, novú vlasť si ale treba vybojovať a následne udržať. Toto jednotlivec nie je schopný sám zabezpečiť. Takže jednotlivec nie je schopný garantovať a ochraňovať súkromné vlastníctvo. Garantuje mu ho zbytok kmeňa, alebo národa. Podvoľuje sa zákonu, že bude súkromné vlastníctvo iného rešpektovať. Lenže toto nie je, nemôže byť zadarmo.
Štát ako ho dnes pravicovo orientovaní voliči vnímajú neexistuje. Vnímajú ho tak, že politik a byrokratický ansámbel okolo nich je štát. Omyl. Sú to iba ľudia, ktorí hľadia na svoj vlastný záujem. Sú to kapitalisti, najväčší z najväčších. Hľadiac na svoje vlastné záujmy, na záujmy svojich korporátnych sponzorov schvaľujú zákony na ochranu súkromného vlastníctva pretože sa boja, že by o ten svoj majetok mohli prísť. Oni sa nezaujímajú o ochranu toho vášho, z toho vášho cez dane a odvody kradnú a zveľaďujú majetky vlastné.
Na stránkach slovenského ministerstva financií je veta: „Verejné financie sú vaše peniaze.“
Pravicový volič sa správa k verejným financiám ako altruista, iný človek, iní ľudia. Proti tomu, že platí kapitalistom najväčším z najväčších nevystupuje, brojí síce proti tiež kapitalistovi Ficovi, ale schvaľuje konanie kapitalistu kapitalistov Mikloša. Po kapitalistoch tohto kalibru nič nepožaduje. Vystačí si s rozbitými cestami, so zničeným školstvom, rovnako tak zdravotníctvom, vedou, so zničeným poľnohospodárstvom, „zrušeným“ zákonníkom práce, s rastúcou infláciou, s obrovskou nezamestnanosťou, s nízkymi mzdami, dovozom nekvalitných produktov, rastúcim zadlžovaním atď.
Ľavicový volič na Slovensku hľadí na svoj vlastný záujem ďaleko viac. Ak už za niečo musí zaplatiť, tak za to požaduje adekvátne služby. Platíme mnoho a nedostávame nič. Tam kde nie je nič, tam budete hľadať aj kvalitu márne. Pravicový volič na Slovensku by sa mal zobudiť, uvedomiť sa a začať požadovať lepšie a kvalitnejšie služby. Len tak môžeme jedného dňa dosiahnuť, že služby kapitalistov najväčších z najväčších sa skvalitnia, že budú kopírovať vývoj a pokrok a možno raz aj zlacnejú.
To bude chcieť ale asi viac racionality. O tej nabudúce.