Po skončení druhej svetovej vojny vládol chaos na území obnovenej Československej republiky takmer v každej oblasti a ani v systéme peňažného obehu to nebolo inak. Na našom území platilo v tom čase celkom 5 mien. Boli to české protektorátne koruny, ríšskonemecké marky, maďarské pengő, poľské zloté a slovenské koruny. K tomu ešte na dôvažok pribudli začiatkom roka 1945 do obehu korunové poukážky, ktoré slúžili ako platidlo pre vojská československej a sovietskej armády a čiastočne obnovených československých úradov. Každá z mien mala svoju vlastnú peňažnú funkciu a svoj vlastný kurz. Prvou reformou bolo odstránenie cudzích mien a poukážok. Boli vytvorene dve menové oblasti, čím vznikla menová oblasť českej koruny a druhou bola menová oblasť slovenskej koruny. Tým boli cudzie meny s poukážkami zrušené a nahradené novými menami.
Kurz medzi českou a slovenskou korunou bol stanovený na 1:1. Aj toto sa dá považovať za poškodenie slovenských občanov.
Dekrétmi prezidenta republiky Beneša z 19. októbra č. 91/1945 Zb. a č. 95/1945 Zb., ktorý upravoval prihlasovanie vkladov a iných peňažných pohľadávok u bánk, životných poisťovní a prihlasovanie cenných papierov. Ďalej vyhláškou ministra financií č. 92/1945 Zb. z 20. októbra 1945 o nových platidlách bola k 1. novembru 1945 zavedená jednotná mena československá.
Všetku peňažnú hotovosť občanov uloženú v bankách, peňažné vklady, rôzne poistky a cenné papiere viazali, alebo zablokovali. Celkom sa jednalo o 256 miliárd korún. Do obehu sa potom vrátilo IBA 19 miliárd Kčs. To znamená, že do obehu sa vrátilo iba 7,42% z pôvodných 256 miliárd korún.
Ako k tomu došlo?
Každý kto mal „staré“ peniaze na viazaných vkladoch dostal na výmenu iba 500 Kčs na jednu osobu.
Ja viem, poniektorým vám siaha pamäť iba do roku 1953, do čias keď nás, našich predkov okradli komunisti. Demokrati sa svojimi prešľapmi, zlodejinami a okrádaním po vojne aj tak zbedačeného ľudu nechvália. Sú inteligentní, zriadili inteligentný systém, ale funguje im iba preto, lebo my ASI nie sme dostatočne múdri.