Yes, We Can. No! They Can. We Must!

15. januára 2011, krija, Politika na Slovensku

Prvá veta titulku je známa predvolebná fráza súčasného prezidenta USA Baracka Obamu. Druhou vetou som ju takpovediac postavil z hlavy na nohy. Naozaj, oni môžu. No dnes sa nechcem zaoberať prezidentom USA, ale na jeho obľúbenom slogane sa pokúsim demonštrovať situáciu a stav v ktorom sa v súčasnosti nachádza naša spoločnosť, tá malá slovenská. Pred takmer dvoma tisíckami rokov povedal rímsky básnik Juvenal slávnu no viac menej neznámu vetu:

„Quis custodiet ipsos custodes?“

Preklad do slovenčiny bude znieť zhruba nasledovne:

„Kto stráži strážcov samotných?“

V čase keď cca polovica obyvateľov Slovenskej republiky pravdepodobne definitívne rezignovala na akékoľvek zlepšenie v spravovaní vecí verejných je položenie si tejto otázky, ale hlavne odpovedanie na ňu myslím jednou z priorít nás všetkých. Pardon, určite nie všetkých, lebo to čo sa chystám napísať sa určite nebude páčiť všetkým z 5 429 763 občanov Slovenskej republiky.

Už takmer rok sme svedkami floskúl v podaní súčasnej vlády o šetrení, o znižovaní deficitu štátneho rozpočtu, o znižovaní nášho zadlženia a o znižovaní miezd našich „strážcov“.

„Strážcovia“ nemajú problém zvyšovaním daní a odvodov znižovať naše mzdy, nemajú problém znížiť mzdy „Harabínovým“ sudcom o 10% pričom oni po rozmrazení svojich platov budú mať vyššie mzdy už v budúcom roku. Je to prakticky jediná sféra v spoločnosti kde samotný zamestnanec rozhoduje o výške svojej mzdy. Všade inde musí dôjsť k dohode medzi zamestnávateľom a samotným zamestnancom. Bol za vami ako za zamestnávateľom týchto neschopných poskokov niektorí z nich a spýtal sa Vás, že za koľko bude vykonávať túto prácu, toto poslanie?

V demokracii a v republike to musíme byť my kto nesmie rezignovať a to ani za veľmi nepriaznivých skutočností, musíme to byť my kto bude strážiť strážcov. Je očividné aj zo zákona o štátnom rozpočte na rok 2011, že oni nielenže nevedia znížiť svoje mzdy, ale nevedia ani šetriť. My im môžeme na základe našej Ústavy ukázať ako sa znižujú mzdy a tým pádom aj šetrí.

Tým inštrumentom je na Slovensku tak nepopulárne referendum.

Druhý oddiel
REFERENDUM

Čl.93

(3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.

Ja navrhujem ako jeden zo zamestnávateľov dvojnásobok priemernej hrubej mzdy v Prešovskom kraji! Prezidentovi, vláde, poslancom, ich poskokom typu štátnych tajomníkov, asistentom, hovorcom, ďalej primátorom, starostom, šéfom VÚC a samozrejme roztrhlo by ma, keby som nespomenul neschopného šéfa policajtov Spišiaka, alebo takú Rossovú s viac ako 8 100 Eurami mesačne…(doplňte ak som na niekoho zabudol).

Potom by mohla zaznieť z našich úst aj na Slovensku v istých kruhoch populárna veta:

„Nepáči sa Ti? Môžeš ísť!“

Som len 1/5 429 763 tohto národa. Viem, že my musíme byť strážcovia strážcov, my sa nimi musíme stať. Musíme byť viac ako 1/5 429 763. Nie ja, ale my!