Nemusela to byť taká dlhá cesta, keby sa Ivanko riadil jedným výrokom od Marka Twaina. Ten svojho času, pred mnohými rokmi povedal, že lož môže obehnúť polovičku sveta, kým si pravda obuje topánky. Pravda si obula topánky u informovaných skôr ako dnes, u zaslepených (viete koho máme namysli, všakže?) to môže ešte nejakú dobu trvať.
2002
„Vývoj potvrdzuje účinnosť reforiem
Za ďalšie pozitívum označil stabilný kurz koruny a jej posilňovanie, ako aj spomaľovanie tempa rastu zahraničnej zadlženosti. V rokoch 1995 až 1998 vzrástol zahraničný dlh o 6,3 mld. USD, v rokoch 1999 až 2001 to bolo o 0,7 mld. USD.“
2007
„Ivan Mikloš čestným senátorom Európskeho hospodárskeho senátu (EHS), príhovor
Odborníci sa zhodujú na tom, že tento pozitívny ekonomický vývoj je predovšetkým dôsledok reforiem vlád M.Dzurindu, najmä jeho druhej vlády. Osobne za najdôležitejšie predpoklady považujem makroekonomickú stabilizáciu, najmä stabilizáciu verejných financií, daňovú reformu, reformu trhu práce, celkové zlepšenie podnikateľského prostredia a zvýšenie miery ekonomickej slobody.
Nie je náhoda, že Slovensko sa pričlenilo k najrýchlejšie rastúcim európskym ekonomikám a že týmito ekonomikami sú práve Írsko, pobaltské krajiny a dnes už aj Slovensko. Sú to totiž krajiny, ktoré uskutočňujú podobný model ekonomického rozvoja. Model založený na tých princípoch, ktoré sme presadzovali v reformnom procese najmä v rokoch 2002 – 2006.“
Nedá mi ale nevypichnúť nasledovné; to myslel takých odborníkov ako je on sám?!
„Otázka nestojí dnes tak, či bude Slovensko rýchlo rásť najbližšie dva – tri roky. Bude a bude rýchlo rásť dokonca v zásade bez ohľadu na to, čo a ako bude robiť vláda. Ekonomika je tak silno rozbehnutá a zotrvačnosť ekonomických procesov je tak veľká a silná.“
Rok 2009 a bolo vymaľované!
2010
Ale Írsko nie je Gréckom. Írsko napriek dnešným vážnym problémom je jedným z najvýraznejších príkladov úspešného prechodu od chudoby a zaostalosti k modernizácii, rozvoju a bohatstvu. V Írsku vzrástol hrubý domáci produkt na obyvateľa medzi rokmi 1970 a 2008 42,5-násobne a podľa tohto kritéria sú na svete len dve krajiny, kde bol nárast vyšší (v Južnej Kórei 74,1-násobne a v Singapure 43,1-násobne).“
Ale, ale, ale koho to porovnávame so Singapurom a Južnou Kóreou? Snáď nie Írsko?
Vieme, že hlavným problémom Írska je zahraničný dlh. Na stránkach wikipedie je to fakt fuška scrollovať od 2. Írska, ktorému medzičasom stúpol zahraničný dlh o ďalších cca 300% (dnes to je 1 312%) v pomere k HDP k Južnej Kórei, ktorá je so 40% na 93. mieste a k Singapuru to je ešte ďalej. Ten je prosím pekne takmer na samom chvoste tabuľky, konkrétne 170 s 11%.
„Írsky problém je teda na rozdiel od gréckeho spôsobený zlyhaním súkromného sektora, a nie štátu, aj keď aj vláda má na probléme svoj podiel viny.“
Podľa Ivana je dumpingová 12,5% daň z príjmu chybou súkromného sektora. To mi je novinka. Dokonale v plnej nahote by to Ivanovi odhalila jedna časť knihy od ekonóma Ha-Joon Changa s názvom 23 Things They Don’t Tell You about Capitalism; V poradí 18. vecou, ktorú vám oni o kapitalizme nepovedia je táto:
„Čo je dobré pre General Motors nie je nutne dobré pre USA.“
Čo Ivan nepovedal? Čo majú spoločné Írsko a Grécko?
Že dlhy a aj s úrokmi budú splácať ľudia svojou prácou, čím dochádza k presunu majetku od chudobných k bohatým, aby bohatí boli ešte bohatší.
PS Lož je navrávať ľuďom, že rastú, že sa majú lepšie, pričom si prežrali svoju budúcnosť na niekoľko dekád dopredu a 1% vyvolených zabezpečili stály príjem bez práce!