Dzurinda si naozaj myslí, že sme stratili pamäť?

11. novembra 2010, krija, Politika na Slovensku

Generálnej línii (GL) strany SDKÚ – DS sa už pred pár dňami venoval vo svojom článku aj Peter Javůrek. Ja som upriamil svoju pozornosť aj na tú predošlú z roku 2006. Z nej citujem:

„SDKÚ-DS konštatuje, že Slovensko malo aj po voľbách 2006 šancu na vládu politickej kontinuity a stredopravé politické strany mali možnosť sformovať vládu. Volebný zisk proreformných partnerských strán bývalej vládnej koalície bol väčší než volebný zisk hlavného oponenta politiky v rokoch 2002-2006, socialistického Smeru. SDKÚ-DS hodnotí ako politickú chybu, že nedošlo k dohode o spoločnom postupe týchto strán, ako ju navrhla SDKÚ-DS. Táto politická chyba bude znamenať pre Slovensko vysoké morálne a praktické náklady, ktoré sa SDKÚ-DS bude usilovať svojou praktickou politikou zmierňovať.“

Tou chybou mali na mysli fakt, že KDH odmietla ísť v roku 2006 do vlády s ĽS – HZDS. V GL z roku 2010 ste sa okrem kritiky Smeru – SD mohli dočítať aj o poražke „mečiarizmu“, ktorá začala už v roku 1998.

Z tejto GL (2010) vyberám ešte jednu zaujímavosť:

Považujeme za dôležité pripomenúť, že SDKÚ-DS je právnou nástupkyňou Demokratickej strany, ktorá vznikla z občianskeho odboja v Slovenskom národnom povstaní, a ktorá v roku 1944 spojila demokratické občianske a kresťanské sily, vyjadrila odpor proti násiliu a túžbu po presadení občianskych demokratických princípov. V oslobodenej republike DS nadviazala na štefánikovské a masarykovské tradície Slovenska a 1. ČSR.“

A ktorá podporovala spolu s katolíckou cirkvou žiadosť o milosť pre dr. Jozefa Tisa.

Ako sa k tomu dnes stavia SDKÚ DS?