Iveta Radičová a 6. Marec 2006

17. júla 2010, krija, Politika na Slovensku

Povedali by ste si možno to čo si v ten deň povedala asi aj vtedajšia ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Iveta Radičová – obyčajný „modrý“ pondelok, akých je v roku aj 52. Lenže pre cca 170 bezdomovcov, ktorí boli v tento deň vyhnaní do treskúcej zimy, ten pondelok rozhodne obyčajným dňom nebol.

Priblížme si čo o tomto pamätnom dni napísali, alebo povedali slovenské médiá a samozrejme aj vyjadrenia líderky modrých boľševikov, ktorí sa neštítia mať v názve strany slovo „kresťanská“. Však posúďte sami. Pred necelým mesiacom som na svojom blogu zverejnil článok s videom, kde sa pani Radičová vyjadrila, že stanový tábor pre slovenských bezdomovcov je nesystémové riešenie a dokonca ho chcela čím skôr zrušiť. To sa písal iba február.

Denník Pravda o tom priniesol nasledovné informácie link, z ktorých citujem:

„Stanové mestečko otvorili 19. januára po tom, čo v Bratislave prišlo o život približne 18 bezdomovcov, mnohí na následky podchladenia.“

„Medzi obyvateľmi bolo počas fungovania tábora aj niekoľko detí.“

STANOVÝ TÁBOR PRE BEZDOMOVCOV VO VRAKUNI JE UŽ MINULOSŤOU

(06.03.2006; Rozhlasová stanica Expres; Infoexpres; 17.00; 2 min.; MARGETINOVÁ Ria)

M. ŠKAROHLÍDOVÁ, moderátorka:

„Stanový tábor pre bezdomovcov v bratislavskej Vrakuni je oddnes minulosťou. Nové miesto na prenocovanie si tak musí hľadať asi 160 ľudí. Tábor otvorili 19. januára po tom, čo v Bratislave aj pre silné mrazy zahynulo asi 18 ľudí bez strechy nad hlavou.“

R. MARGETINOVÁ, redaktorka:

„Pätnásť stanov zo stanového mestečka rozobrali pracovníci civilnej ochrany a hasiči. Z Vrakune ich odviezli do Pezinka, kde stany vydezinfikujú. Bezdomovci, ktorí v nich prespávali, majú teraz podľa ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Ivety RADIČOVEJ dve možnosti.“

I. RADIČOVÁ:

„Pokiaľ budú ochotní dodržať také základné podmienky, tak do existujúcich útulkov, kde voľné miesta stále sú, a do iných miest, kde sú k dispozícii útulky. Asi by sa mali rozcestovať späť do svojich pôvodných bydlísk.“



R. MARGETINOVÁ:

„Mimovládne organizácie však takéto riešenie považujú za nereálne. Podľa Sandry TORDOVEJ z občianskeho združenia Proti prúdu bezdomovci z Bratislavy tak skoro neodcestujú a navyše v hlavnom meste sú momentálne len dve nocľahárne so 60 lôžkami.“

S. TORDOVÁ:

„Neexistuje tu alternatíva. Je to veľmi komplikované, naozaj. Ako zima neskončila. Títo ľudia vyjdú von na ulicu, vrátia sa späť do kanálov, to tí šťastnejší. Iní sa vrátia na tvrdo von na lavičku. Sú v ohrození života. Je to problém.“

R. MARGETINOVÁ:

„Bezdomovci si pravdepodobne budú musieť v týchto dňoch pomôcť sami. Budúcu zimu by sa to však malo zmeniť. V Bratislave by mali dovtedy otvoriť nocľahárne spolu s 300 lôžkami, dve denné centrá či ošetrovňu prvého kontaktu.“



Aké počasie bolo v Bratislave v spomínanom marci 2006, ale hlavne aké počasie bolo po 6. Marci?

Radičová rozhodne nečakala, „že 12.3.2006 príde na studenom fronte snehová búrka. Zasiahla Bratislavu a okolie, pri svojom postupe na východ sa postupne rozpadla. Behom troch hodín nasnežilo na niektorých miestach až do 10 cm snehu. Teplota sa nad nulu cez deň nedostala, najchladnejšie v ten deň bolo paradoxne v Bratislave a v Malackách, pretože studený vzduch prúdil len nad krajný západ Slovenska. Do 18.3. sa ešte vyskytovalo časté sneženie s nízkymi, ale cez deň už kladnými teplotami. Na začiatku poslednej marcovej dekády sa vyjasnilo a vzduch sa cez deň ohrial na 10/15°C, no ráno stále mrzlo, až do -5°C. Otepľovanie prerušil dvojdňový vpád studeného vzduchu od SZ -S, deň 26.3 sa dá považovať za začiatok jari.“

Zo 170 bezdomovcov, ktorí v to ráno naposledy opúšťali tábor bolo podľa ošetrujúceho lekára ministerstva vnútra približne 90 chorých. Dokonca mali niektorí 40 stupňové horúčky, prechladnutia, chrípku a reumatické ťažkosti. V priebehu marca, teda konkrétne od 6. marca minimálne 4 z nich zomreli.