Fašizmus dostal nové meno – Plutonómia!
V roku 2005 niektorí ľudia v rámci spoločnosti Citigroup rozoslali obežník niektorým svojim najbohatším klientom, ktorý sa zaoberal stavom toho, čo nazvali „Plutonómiou“. Úvodné zhrnutie v tomto obežníku bolo viac ako jasné. „Svet je rozdelený na dva bloky – Plutonómiu a na zvyšok. USA, Veľká Británia a Kanada sú kľúčové plutonómie – teda ekonómie, ktoré sú poháňané bohatými ľuďmi.“ Plutonómia je definovaná ako spoločnosť, kde je veľká väčšina bohatstva kontrolovaná stále sa zmenšujúcim množstvom superbohatej menšiny. V takejto spoločnosti je ekonomický rast spoločnosti prevažne závislý na bohatstve bohatej menšiny a nie na zvyšku populácie. Skúste si to zapamätať. Ďalej sa spýtali otázku: „Čo sú faktory poháňajúce plutonómiu?“ Ich odpoveď: „Zisky plynúce z aplikácie technológií, kreatívne finančné inovácie, pro – kapitalistické vlády, ktoré spolupracujú s korporáciami, medzinárodný rozmer imigrantov a dobývanie krajín tretieho sveta kvôli zdrojovému bohatstvu a lacnej pracovnej sile, ………. práca OTROKOV…………, vláda zákonov a patentové inovácie. Často sú tieto faktory veľmi komplexné, a sú využívané bohatými a vzdelanými v danej dobe.“ Základnou myšlienkou tohto dokumentu je porozumenie, že priemerný spotrebiteľ je prakticky bezvýznamný na obchodnom trhu. Tí, čo sú superbohatí a obchodujú medzi sebou, tí sa podieľajú hlavným podielom na behu a stave ekonomiky. „V plutonómii neexistuje nič také ako „spotrebiteľ v USA“ alebo „spotrebiteľ vo Veľkej Británii“ alebo „spotrebiteľ v Rusku“. Je zopár bohatých zákazníkov, ktorých je málo, ale ktorí majú obrovský až gigantický podiel na príjme a spotrebe, ktorú si berú. Potom je ten zvyšok, tí nie – bohatí, ktorých je zas nepomerne veľa, ale tí sa podieľajú len na prekvapivo malom kúsku národnej ekonomiky.“ Ďalej sa píše: „To je dôvod, prečo sa napríklad ako obchodná spoločnosť nestaráme až tak o dopad vysokých cien ropy na celkovú spotrebu. Je jasné, že zvýšené ceny ropy budú záťažou pre naše komunity. Avšak bez toho, aby sme robili nejaké morálne súdy, príjmová nerovnosť, nech je aká je, robí túto skupinu (chudobných) menej dôležitou pre hodnotenie spoločných údajov.“ Záver? „Nemali by sme sa zaujímať o priemerného spotrebiteľa – povedzme pod 50-tym percentilom – a o to, čo robí, keďže tento spotrebiteľ je podľa nášho názoru ďaleko menej dôležitý pre celkové údaje ako to, ako sa cítia a správajú bohatí. Je to otázka matematiky, nie morálky.“ Mali by sme im zatlieskať aspoň za to, že sú to tak úprimne a čestne napísali… Predtým, než sa posunieme ďalej, dovoľte mi, aby som to trochu objasnil. Plutonómia, ako ju popisujú dokumenty spoločnosti Citigroup, a sú to rozsiahle dokumenty, je konštatovaním stavu extrémnej nerovnováhy, tak extrémnej v niektorých krajinách, že skupiny investorov venujú len málo pozornosti tomu, aké sú potreby priemerného spotrebiteľa. Inými slovami zmena v preferenciách je dôsledkom systému finančnej motivácie, v ktorom sú spotrebiteľské tendencie väčšiny populácie takmer obsolentné v porovnaní so záujmami bohatých. V tomto usporiadaní môže bohatá elita, plutonómia, vzájomne obchodovať medzi sebou a zabudnúť na nižšie triedy. Toľko peňazí sa točí v rámci bohatej elity, že spotreba zvyšku populácie je prakticky irelevantná.