Ako to je s odškodnením?
Už niekoľkokrát som sa na stránkach môjho blogu, či už tohto, alebo toho starého vrátil v čase, do pohnutého 20. Storočia. Takže dnes sa vrátim do rokov 1905 – 1945. V rokoch 1939 – 1945 zomrelo „nebudem sa tu hrať na popierača holokaustu“ 6 000 000 Chazarov. Postupne preživších a príbuzných obetí holokaustu odškodňovali jednotlivé štáty od Nemecka, cez Rakúsko a za vlády Mikuláša Dzurindu aj Slovensko („Od 1. decembra 1999 do 31. januára 2004 bolo ministerstvom spravodlivosti priznané odškodné vo výške 244 miliónov 665-tisíc korún.“ Zdroj citácie: denník SME). Vo Februári tohto roku zažalovala cca 100vka príbuzných obetí maďarské štátne dráhy na súde v Chicagu, že prepravovala Chazarov do poľského Osvienčimu. Podľa žalujúcej strany vedenie vtedajších železníc „vedome podporovalo genocídu.“ Vystavený účet 1 miliarda USD. Približne mesiac potom žaluje iná skupina príbuzných obetí holokaustu nasledovné banky: maďarskú národnú banku, maďarskú OTP Bank, rakúsku banku Erste Group a MKB Bayerische Landesbank. „Bankami okradnuté obete holokaustu“ – takto sa prosím pekne samonazvali, požadujú opäť kde inde ako na súde v Chicagu 2 000 000 USD + úroky z omeškania. Aby som nezabudol na Nemecko. To od konca 2. Svetovej vojny vyplatilo Chazarom a štátu Izrael približne 80 miliárd USD.
Ups, však ja som chcel písať o rokoch 1905 – 1945.
No nič to, hneď to príde. Pozrime sa na majetok Chazarmi vyvraždenej cárskej rodiny. Cár Mikuláš II už pred spomínaným rokom 1905 mal podľa amerických novín New York Times uschovaných v bankách:
Guaranty Trust Bank – 5 000 000 USD
National City Bank – 1 000 000 USD
Lenže po 1. Ruskej revolúcii v rokoch 1905 – 1907 nebol cárov majetok doma v bezpečí. Začal vo veľkom investovať v zahraničí.
USA
Manufacturers Hanover Corporation
Chase
National City
Guaranty Trust
J.P.Morgan
Kuhn, Loeb & Co
V rokoch 1905 – 1910 uložil v týchto 6 bankách ruský cár spolu 900 000 000 USD. Nedá mi, aby som nepoznamenal, že banka J.P.Morgan financovala Trockého – Bronsteina a Veľkú Októbrovú Socialistickú Revolúciu (z cárových peňazí bola teoreticky financovaná táto revolúcia, však Chazari dobre vedeli, že cár už peniaze späť požadovať nebude) a posledná z menovaných Kuhn, Loeb & Co, pre zmenu financovala Adolfa Hitlera.
Veľká Británia
Bank of England – 35 000 000 USD
Barings Bank – 25 000 000 USD
Barclay – 25 000 000 USD
Lloyd’s Bank 30 000 000 USD
V roku 1959 v seriáli o histórii najväčších britských bánk, napríklad, Observer Londýn poznamenal na adresu banky Barings, nasledovné: „Romanovovci patrili medzi jej najvýznamnejších klientov. Banka potvrdila, že stále drží vklad viac než štyridsať miliónov libier, ktorý patril cárovej rodine.“ Banka skrachovala v roku 1995.
Francúzsko
Banque de France – 100 000 000 USD
Rothschild Bank of Paris – 80 000 000 USD
Nemecko
Mendelsohn Bank – 132 000 000 USD
Cárova rodina mala v pláne opustiť Rusko krátko po zavraždení Rasputina v decembri roku 1916. Cez prístav Murmansk odoslali 150 bední plných svojim majetkom, šatstvom a inými osobnými vecami na britskej vojnovej lodi do Anglicka. Okrem toho poslal ruský cár Mikuláš II 5,5 tony zlata cez USA a Japonsko do Anglicka, ktoré malo byť uschované vo vyššie spomínanej londýnskej banke Barings. Lenže z dôvodu abdikácie a, že japonská vláda neuznala nastupujúcu vládu Kerenského, tak do Anglicka dorazili iba sprievodné listiny. Zlato zostalo uschované v Mitsubishi Bank. Všetok ostatný majetok, ktorý právom náleží ruskému ľudu je uschovaný dodnes deň v európskych a amerických bankách. Ruský denník Pravda odhaduje tento majetok na 2 000 000 000 000 USD!!! Číta sa to ťažko tak to prevediem: 2 000 miliárd USD, alebo 2 bilióny USD.
Dostane ruský národ svoj majetok niekedy späť? Odškodnia niekedy Chazari potomkov toho 72 rokov trvajúceho besnenia? Len podľa Alexandra Solženicyna sa stalo obeťou tohto chazarského besnenia na 100 000 000 ľudí! 41 rokov sme to trpeli aj my. Nepožiadame sionistický štát o odškodnenie?
PS Vedeli ste, že Lenin mal takú ideu, že v Sovietskom zväze zriadi každému národu autonómnu oblasť? V roku 1934 jeho ideu z časti naplnil Josif Stalin. S úrodnou pôdou, s nerastným bohatstvom, s dostatkom pitnej vody a cca raz tak veľkou rozlohou ako ma dnes okupované územie Palestíny.