Za boľševizmu nebolo všetko do plaču.

11. apríla 2010, krija, Nezaradené

Nakoniec ženy boli nespokojné pre jednoduchosť rozvodov. Sobáš sa uzatvára na úrade, ktorý sa volá Zags (Zápis aktov graždanskogo sostojanija, matrika). Nastávajúci manželia tam prídu, oznámia, že budú žiť spolu, oznámia adresu, zaplatia tri ruble a žena prehlási, či prijme meno mužove, alebo si ponechá svoje. Pre uznanie manželstva štátom bol zápis v Zagse povinný. Na vidieku všetci, v mestách mnoho ľudí po zápise v Zagse šlo do niektorého z kostolov a dali sa oddať kňazom. V Zagse sa tiež zapisujú úmrtia, narodenia dieťaťa a jeho meno. Väčšina detí bola však krstená kňazom. V Zagse sa však tiež zapisujú rozvody. To sa robí jednoducho: jeden z manželov pošle Zagsu list, že s druhým nebude už žiť v manželstve. Oznámi, kde bude bývať, priloží tri ruble a vec je hotová. Dôvody na rozvod nie sú potrebné, ani súhlasu druhého manžela. Situáciu môže ilustrovať táto zdanlivo smiešna príhoda. Zmienil som sa jednému zo svojich moskovských známych o jednom človeku. „Poznám ho, poznám,“ odpovedal. „Bol to tretí muž mojej štvrtej ženy.“ Pri nedostatku bytov vznikali komické situácie. Manželia sa rozviedli, ale pretože žiaden z nich nenašiel izbu žili ďalej v tej istej miestnosti. Po čase sa muž oženil a žena vydala, ale žili všetci ďalej pohromade. Poznal som manželov, ktorí sa občas pohádali a rozviedli. Potom natiahli cez svoju izbu šnúru a zavesili na ňu plachtu, čím si rozdelili izbu na dve časti. Po niekoľkých dňoch sa udobrili a v Zagse zapísali zase ako manželia. Plachtu zložili. Vždy, keď som k nim prišiel, napred som sa díval, či plachta visí, alebo nie. Podľa toho som vedel, či sú práve rozvedení. Keď sa to číta, je to komické. Pre ženy tam to komické nebolo. Akonáhle boli staršie, muži im utiekli a brali si mladé. Alimenty sa žene neplatia, len chorým a neschopným práce. Na deti sa alimenty platia. Ak bol muž odsúdený na platenie výživného, odišiel do iného mesta, zahodil preukazy a pracoval pod iným menom. Pri nedostatku pracovných síl prijali ho všade aj bez dokumentov. Takto teda vyzerala podľa boľševikov rodina, základ štátu. Boli pre to nespokojné hlavne ženy.

PS Meno autora a názov diela z ktorého je tento krátky úryvok si zatiaľ nechám pre seba 😉 .