Pár slov Hviezde mojej venovať chcel by som
Po tom, čo túto pieseň prvýkrát dnes počul som
Je to už dávno, bezmála 30 liet
Čo môj prvý anjel, Hviezda moja musela odletieť
Pán náš k sebe si ju povolal
Po tom, čo vodič autobusu si moju Hviezdu na prechode pod kolesá vzal
Do detských jaslí namierené mali s mojim bratom mladším
Hviezda s bicyklom a s pokladom najdrahším
Po náraze Hviezda padá
Na hlavu nešťastne dopadá
Brata môjho zo sedačky vrhá
Hlavou v kope snehu pristáva
V ten deň teda veľké šťastie mal
Vlastne aj ja, Pán náš mi tu aspoň brata zanechal
Vodič z toho bez trestu vychádza
A môj otec aj dnes sa cez to ťažko prenáša
Z rozprávania otca, starkej to takto som počúval
Už viem prečo otec môj potom svoj žiaľ v alkohole utápal
On mi dávno už vedieť dal
Že v čase mojich troch liet som Hviezdu svoju naspäť chcel
Na cintoríne v tej chvíli sme boli
Spod snehu a tej hliny vyslobodiť ju nedalo mi
Vrátiť ju tam kam právom patrí
Na oblohu nočnú, tam nech žiari
O pár hodín meno jej v kalendári sa zobrazí
A mňa ešte aj dnes zamrazí
Do dnešného dňa som nechápal
Prečo pred stánkom Božím mi moju prvú Hviezdu vzal
Nepamätám si to, tri letá som mal
Ale viem isto, že som ju miloval
Ako len syn môže svoju matku milovať
A v tejto chvíli slzy z tvárí utierať