Kosovo

„…Kosovo sa neodtrhlo,…“

„Zo žartu a s nadsázkou hovoria, že zatiaľ do práce chodia na tankoch, ale ešte pred necelými troma rokmi tam bola vojna, najhoršie prejavy nenávisti a zabíjania.“

„Podpora leteckej akcie Severoatlantickej aliancie pre mňa nebola otázkou plnenia kritérií ani kalkuláciou, či získame niekde v centrále NATO sympatie. Rozhodoval som sa tak, aby som sa vedel pozrieť do zrkadla.“

Ešte nepuklo?

„Sedieť so založenými rukami zoči-voči etnickým čistkám na konci 20. storočia bolo neprípustné… Rozhodnutie slovenskej vlády umožnilo Severoatlantickej aliancii otvoriť severnú vetvu kosovskej operácie.“

Citované z Dzurindovej knihy: „Kde je vôľa, tam je cesta – Môj maratón“ (2002)

František Šebej k bombardovaniu Juhoslávie na pôde NR SR:

„Pán predseda vlády si musel dosiaľ a bude ešte musieť vypočuť veľmi veľa nezmyslov (faaaakt? moja poznámka) na adresu rozhodnutia Slovenskej vlády povoliť prelety lietadiel NATO ponad naše územie. Napriek tomu chcem povedať, že predseda vlády Slovenskej republiky, minister zahraničných vecí a celá vláda sa jednoducho pridala vlastne ku všetkým civilizovaným vládam západného sveta. (…) Akcie NATO sú humanitné akcie, nie je pravda, že vyháňanie a vytláčanie kosovských Albáncov z územia začali útoky NATO. Nie je pravda, že za to zodpovedajú Albánci. (Pozrite si nižšie uvedený film Nekonečná vojna, aspoň úvodnú časť, tam sa dozviete ako to bolo, moja poznámka) (…) Ja som hrdý na slovenskú vládu. (…) Dámy a páni, po dlhých, dlhých rokoch máme vládu, ktorá je schopná niesť zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré určite nie je ľahké ani jednoduché, ale je to rozhodnutie, ktoré okrem slovenskej vlády zodpovedne urobili aj ďalšie krajiny, ktoré by chceli patriť tam, kam aj my – Rumunsko, Bulharsko, Macedónsko, Albánsko, Chorvátsko, Slovinsko. Nie sme v tom sami. A my všetci sme v tom spoločne s krajinami Európskej únie a Severoatlantického paktu. Som tomu rád. (…) Preto sa domnievam, že výsledkom operácií Severoatlantického paktu a snáh medzinárodného spoločenstva by nemalo byť len zastaviť etnické násilie a čistky v Kosove, ale aj postaviť pred Medzinárodný súd v Haagu vojnových zločincov, ktorí tie zločiny páchajú, vrátane Slobodana Miloševiča.“

Postavili! Výsledok?

„… Po tom, co bylo poměrně brzy po začátku jeho procesu tiše odstraněno obvinění z genocidy v kauze Kosovo (nikdy tam k ní nedošlo) …“

„… Mezinárodní soudní dvůr (ICJ) v případě Bosny mimo jiné jasně rozhodl:“

„Srbsko se nedopustilo genocidy prostřednictvím svých složek nebo osob, odpovědných za své jednání podle obyčejového mezinárodního práva.“

„Srbsko nemělo v úmyslu spáchat genocidu, ani nepodněcovalo k jejímu spáchání.“

„Srbsko se neúčastnilo genocidy porušením svých závazků vyplývajících z Mezinárodní smlouvy o zabránění a trestání zločinu genocidia.“

Zdroj (Slobodan Miloševič Moja pravda)

Nekonečná vojna. Taliansky film so slovenskými titulkami nielen o tom ako sa kradne zem.

Afganistan

Misia NATO v Afganistane je najväčšou v jej histórii, hoci tento rok bol pre ňu najkrvavejší. Nehrozí, že NATO dopadne v Afganistane ako Sovietska armáda v roku 1989, keď odišla porazená?

„Vývoj je dnes kvalitatívne iný, ako keď Rusi odchádzali z Afganistanu. Nie je vyhrané, ale mnoho indikátorov hovorí, že aj keď je odpor silný, predsa len dochádza k tendenciám, ktoré nás môžu povzbudzovať. Nepoznám alternatívu tej, ktorú dnes podporujeme. Tá, ktorá by nastúpila, obávam sa, by bola veľmi smutná a nebezpečná aj pre Slovákov.“

Zdroj (Dzurinda: Slovensko v Afganistane zostane do roku 2014)

A vývoj je už minimálne od augusta 2010 nasledovný:

Obchod s Talibanom

Práve radikálne nábožensko-politické hnutie Taliban, ktoré ovládalo krajinu v rokoch 1996 až 2001, sa čoraz viac ukazuje ako kľúč k pokojnej budúcnosti Afganistanu. Neschopnosť vlády prezidenta Hámida Karzaja vedie diplomatov k úvahám o obchode s Talibanom, ktorý by mal byť za stabilitu v krajine odmenený zlegitimizovaním svojej existencie. „Až 65 percent obyvateľov Afganistanu si želá, aby Taliban a jeho vodca Mullah Omar boli súčasťou afganskej vlády po budúcich parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia v septembri,“ poznamenáva expert OSN na reformu bezpečnostného sektora Jozef Ulian.

Proti zapojeniu hnutia do mierového procesu, ako sa o spomenutom obchode hovorí v reči diplomatov, nie je ani prezident H. Karzaj. V súzvuku s americkou administratívou však túto možnosť podmieňuje akceptáciou ústavy zo strany Talibanu a pretrhnutím zväzkov s teroristickou sieťou al-Káida.

So zapojením Talibanu do budovania afganského štátu súhlasili 20. júla aj účastníci medzinárodnej konferencie v hlavnom meste Kábule – vôbec prvej od roku 2001, ktorá sa konala na afganskej pôde. Plnú kontrolu nad krajinou by mala afganská vláda prevziať v roku 2014, väčšina amerických vojakov by sa mala vrátiť do vlasti už do konca augusta tohto roku.

Zdroj (Tretia cesta pre Afganistan)

Irak

Priamy prenos z rokovania NR SR o vyslaní slovenských chemikov do Iraku

Spravodajstvo TA3

TA3, 18:30, 6. február 2003

Mikuláš Dzurinda, predseda vlády SR:

„Našim spoločným poslaním dnes je odstrániť hrozbu zbraní hromadného ničenia predstavovanú irackým režimom a zabezpečiť jeho odzbrojenie tak, ako o ňom rozhodla BR OSN.“

Príhovor predsedu Vlády SR M. Dzurindu

STV, 20:00 hod, 21. januára 2003

„…slovenská zahraničná politika podporuje každú snahu, ktorá vedie k odzbrojeniu irackého režimu, úplnej likvidácii jeho zbraní hromadného ničenia.“

Dzurinda: USA znášajú najväčšiu zodpovednosť, nemali by sme ich nechať samých

TASR, 20. marca 2003

Vysvetlil (M.Dzurinda), že vychádza z presvedčenia, že cieľom vojenskej operácie USA a ich spojencov je odzbrojiť Irak,

„zbaviť svet hrozby použitia zbraní hromadného ničenia Saddámom Husajnom, zničiť ohnisko podpory terorizmu a umožniť ľudu Iraku žiť v lepších podmienkach ako doposiaľ“.

Príhovor predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu v STV

STV, 21.januára 2003

„Zbrane a kontakty, ktorých sa Husajnov iracký režim odmieta vzdať, sú namierené na našu civilizáciu.“

Irak – riziká a následky útoku

TA3 – Téma dňa, 21:30, 06. február 2003

Mikuláš Dzurinda, premiér SR:

„Chceme Irak bez hrozby zbraní hromadného ničenia a podpory terorizmu.“

O rok neskôr

„Od prvého dňa operácie USA v Iraku som si dal veľmi záležať, aby som netvrdil a nepotvrdzoval existenciu týchto zbraní.“

Zdroj (Dzurinda zaprel Dzurindu)

„V zásade podporujem dôvody na zmenu režimu v Iraku. Je skutočne hrozbou pre svet. Vlastní zbrane hromadného ničenia aj biologické zbrane a pracuje na vývoji nukleárnych zbraní“

František Šebej, OKS.

Zdroj (Slovensko na zásah v Iraku nemá názor)

O osem rokov neskôr:

Okrem iného Stálo to za to (Zdroj)

„Mimochodom, americké vojská tie zbrane nenašli, ale to neznamená nič, iba to, že ich nenašli. Pokojne mohli byť a zrejme aj boli vyvezené v prvých dňoch invázie alebo pred ňou do Sýrie či Iránu. Nejde o príliš veľký objem smrtiacich látok.“

Naozaj? Naozaj to stálo za to?

Aby sa nad tým všetkým objavili slzy v očiach nominanta vládnej koalície na post prezidenta v prezidentských voľbách v roku 1999 Rudolfa Schustera.

„Koaličné strany sa zaväzujú do týždňa od podpisu koaličnej dohody rokovať o spôsobe voľby  prezidenta republiky (priamo, alebo v NR SR) a podporia spoločného kandidáta vládnej koalície Rudolfa Schustera.“

Zdroj (Ako sa dostal na Hrad Rudolf Schuster)

„Prezident Schuster mal v očiach slzy, keď opisoval hrdosť svojej krajiny pomáhať oslobodzovať Irak. Zapamätal som si tú chvíľu, keď som počul kritikov tvrdiacich, že Amerika konala jednostranne. Tieto falošné obvinenia pošpinili našich spojencov a naštvali ma.“

Zdroj (Schuster mal po Iraku slzy v očiach, tvrdí Bush)

Plakať nad slovami o mieri!

YouTube DirektChceme mier rovnako ako Vy.