8. mája 1944 z Londýna počuť ťahy pera

Ako nad Tatrou hromy blesky z neba

To Beneš dohodu so Sovietom podpisuje

Soviet našu vlasť čo chvíľa opanuje

Národ reve, volá a kričí:

„Môj Bože, oni nás všetkých uväznili“

A „len“ 120 000 Slovákov odviedli

Príbeh o Hurikánoch je tu.

Tí muži, ženy, deti autoritami boli obvinení

Za niečo čo nikdy neurobili

Naložili ich do áut a dobytčákov, kde nemožno ani sedieť, ani stáť

Preto, aby sa Soviet majstrom sveta mohol stať

Len to skús k Holokaustu prirovnať

Ležali tam telá v rádoch tisícov

Všetci to vidia, vedia, ale nekonajú

Vlády Benešove, komunistov aj prezlečených demokratov

66 liet na to kašlú

„Neurobili sme to,“ povedali nám a rozhodili rukami

„My sme len videli ako odchádzajú“

Na východ, so západom slnka v zádech

Doma už nič dobré, iba zrada

V ústrety boja o život aj môjho starkého vyháňa

Je čas volať po spravodlivosti

Lenže kde sa jej dovolať?

A keď „príde“ tak len Slováka

Po celom tele mlátiť

V horúcej dobe

O to posledné pripraviť

Príde nadradenosť nemenovaných nastoliť

Na východe našej vlasti pohon začína

38 000 Slovákov, Maďarov, Rusínov

Sa zatýka

Na inom mieste môj starký

Pokojne sa prechádza

Netuší,

Aká sračka sa k nemu blíži

Soviet už je za Nitrou

Na starkého môjho ukáže rukou

Od nepamäti len tento spôsob, ako veci na Slovensku idú

Ak si biely, či už Slovák, Maďar, Rusín…

Lepšie na ulici sa neukazovať

Ak nechcete zlosť autorít vyvolať

To by bolo povedzme

Sochu Svätopluka obhajovať

Len málo ľudí dnes o utrpení hovorí

Takých ako Košút, Slobodník, Bystrov

Môj starký zrejme nestretol

On ale aspoň šťastie mal

Na Ukrajine

Pri prvej príležitosti Sovietovi

Utiekol

Áno, príbeh o Hurikánoch je tu

Tí muži, ženy, deti autoritami boli obvinení

Za niečo čo nikdy neurobili

Preto, aby sa Soviet majstrom sveta mohol stať

4. júna 1918 sa Židovi koncentračné tábory

Pre Slovanov zachcelo zakladať

Neskúšaj to s Holokaustom porovnať

Lebo za svoje meno budeš musieť bojovať

Autority budú na teba nátlak vyvíjať

Aby si pravdu začal popierať

Na vraždy na národe vlastnom, či bratskom, alebo

Susedskom, prinútia Ťa pomaly zabúdať

Byť konformný, so zákonom poctivú hru hrať

Zabudni na to, že si Slovák, Maďar, Rusín…

Už si ani doma nemôžeš byť istý

Autority Ti rovno povedia:

„Chlapec mal by si sa krotiť

Máš prácu, máš rodinu, máš bývanie,

Nechceš ísť aj Ty do väzenia?

Tak buď dobrý chlapec

Darmo si statočný a čoraz odvážnejší

Tvoju prdel dáme do pohybu

Ako Soviet dal tú dedovu

Lebo Ty chlapec, nie si žiadny gentleman“

Hurikáni už toho moc nepovedia

Preto musím Ja

Oni toho veľa nechceli

Ani Ja

Len čo najskôr vlastnou cestou

Slovenskou

Hor sa do raja

Kde tečú potoky plné pstruhov

Kde čistý vzduch je

A jazdiť na koni pozdĺž Dunaja

Omyl!

V podjeseň roku pána 1944

To inak niekto zariadil

Do koncentrákov desiatky tisíc

Ľudí zo Slovenska vrazil

Gulagov a zvláštnych táborov, kde človeka v myš

Zmeniť sa pokúsia

Karty Hurikánov

Označené dávno boli

Bez súdu, bez šance

V prasačí cirkus

Všetko premenili

ÚPN vidí v našich svedkoch

Iba ožranov z chatrčí

Pre tých čo sa na mňa dívajú som iba

Revolucionárska riť

A pre iných iba slovenský otrok

Hurikáni sa márne snažili

Všetkých ani nepustili

Slobody až po smrti Stalina

Sa niekoľkí dočkali

Bol to zločin, bola to vražda

Ale s Holokaustom sa to neporovnáva

Aj tak hádaj kto by súdil?

Zviezli by sa na tebe všetky noviny

Ako môže byť život takých ľudí

V dlaniach nejakých hlupákov?

Nemôžem si pomôcť, ale hanbím sa za to,

Že žijem v krajine,

Kde spravodlivosť je hra

Takže, všetci zločinci si vo svojich kabátoch a kravatách

Môžu piť Martini a pozorovať východ slnka

A nevinní v tomto pekle žiť

To je príbeh o Hurikánoch

Ten nebude u konca

Kým svoje meno, nezrovnoprávnia

Kým sa Slovák, Maďar, Rusín…

Nebude môcť Židovi do očí rovno

Pozerať

Aby raz aj My sme mohli východ slnka

Pokojne sledovať